Vážený návštevník, toto je strojovo preložený článok. Vo svojom pôvodnom znení (česky) je plne zrozumiteľný a je podložený nezávislou vedeckou literatúrou. Strojový preklad však má ďaleko k dokonalosti a jeho čítanie vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a fantázie.

Drobečková navigace

Nositeľom TČM dnes nie je ani tak Čína, ako skôr Taiwan

Jedna z vecí, ktorú ma tu na Taiwane zaujala je tchajvanský prístup k Tradičné čínskej medicíne a prírodným liekom vôbec.

Úplne objektívne, Taiwan je v súčasnosti nielen čínštější než Čína, ale jeho obyvatelia sú tiež oveľa slušnejšie a menej skazení než tí v (urbanizovanej) Číne. Je tiež čistejší ako Čína čo sa týka životného prostredia a má ideálnu klímu pre rast ovocia a húb. Kvalita bylín TČM dovážaných z Číny predstavuje pre tchajvanskou vládu záležitosť národného významu a je riešená sústavou opatrenia na dovoz s dozorom priamo pri zahraničných pestovateľov týchto bylín.

Výnimočnosť Taiwanu z hľadiska bylinných liečiv a čínskeho lekárstva vôbec je daná tromi faktormi:

  1. Taiwan je jediná krajina na svete s neprerušenú tradíciou čínskeho lekárstva.
  2. Na rozdiel od mnohých okolitých krajín sú Tchajvanci poctiví (asi ako Japonci).
  3. Taiwan patrí k rozvinutým krajinám s vysoko kvalitnou zdravotnou starostlivosťou.

Dôvody týchto daností spočívajú v historickom vývoji Taiwane, ktorého vysvetľovaním vás na tejto stránke nechcem zaťažovať. Pokiaľ ale predsa len máte záujem si prečítať trochu dlhšie rozprávanie o veciach, ktoré sa o Taiwane nedozviete na Wikipédii, ráčte ďalej:

Prepojenosť Taiwane s tradíciou TČM

Keď chceme pochopiť, prečo je Taiwan z hľadiska čínskych bylín v unikátnej pozícii, musíme si uvedomiť že (a) tradičná čínska medicína je hlboko spätá so samotnou definíciou čínskosti a (b) Taiwan je jediná krajina, v ktorej bola čínska mystická tradícia bez prerušenia zachovaná.

Pre Číňanov je charakteristická úcta k predkom a tradícii

Čínska kultúra vyniká svojou úctou k tradícii, čím sa myslí bezmyšlienkovité preberanie múdrosti (a hlúposti) predkov a úcta k predkom v starobylej forme, v ktorej ju praktizoval snáď ešte pračlovek. Skôr než nejaké náboženské vytrženia vedú Číňanov také tie dôvody, ktoré nás nútia k tomu, aby sme chodili na cintorín, nech už je naša vyznanie akékoľvek. Rozdiel je v tom, že (tradičná) Číňania sa cintorínom normálne vyhýbajú a chodí tam len o čínskych Všetkých svätých (Ťing-ming, začiatkom apríla) upratať. Namiesto toho majú sošky svojich predkov doma, kde im môžu denne vzdávať úctu bez opustili papuče. Sošky stojí na domácom oltári, dominantným kusu nábytku na prominentným mieste vstupnej miestnosti. Hranice medzi predkami, bôžikov a bohmi je nejasná. Čínske neba najviac zo všetkého pripomína byrokratickú organizáciu, najvhodnejšie obetí pre bohov sú zvláštne obetný bankovky.

Učenie Konfucia o poslušnosti voči starším a nadriadeným, ktoré sa niekedy podáva ako nejaká revolúcia, je v skutočnosti tou najnudnejší sumarizáciou bezuzdné úcty k predkom dlící v čínskej duší. Ešte si v rýchlosti uvedomme, že čínska civilizácia bola civilizácií poľnohospodársku a potom už môžeme prejsť k prvému čínskemu prapredkov - žltému cisárovi - as ním aj k tradičnej čínskej medicíne.

Vynájdenie čínskej medicíny sa pripisuje tým najvyššie postaveným z čínskych predkov.

V čínskej mytológii je vynálezcom princípov čínskej medicíny sám Žltý cisár, ktorý sa považuje za predka celého čínskeho národa a ktorý je jedným z legendárnych troch panovníkov a piatich cisárov. Tým je u Číňanov pre TČM trvalo zaručené popredné miesto medzi ľudskými umeniami. Ale aby toho nebolo dosť, medzi troma panovníkmi je ešte Šen-Nong, božský roľník a tzv. Panovník ľudu. Šen-Nong podľa legendy vynašiel pluh a bol povestný tým, že rovnako ako JIří Sadlo z PRF UK ochutnával všetky rastliny, ktoré našiel. Mal vraj priehľadné telo, cez ktoré hneď videl účinky zjedených rastlín, čím vraj vytvoril bylinné vedomosti TCM. Číňania teda TCM prikladajú maximálny význam na úrovni poľnohospodárstva.

Riadením osudu sa Tchaj-wan stal hlavným nositeľom tradície čínskosti a tým i TČM

chrám v Alishanu Po nástupe komunistickej strany Číny k moci v kontinentálnej Číne sa na Tchaj-wan uchýlil Čankajšek, jeho prívrženci (strana Kuomintang) a tiež veľa ľudí tvoriacich jadro čínskej kultúry. Na Taiwane tak skončila celá Čínska akadémia vied (Academia Sinice) a približne polovica existujúcich čínskych kultúrnych artefaktov (teda obrovské množstvo), ktoré sú dodnes prechovávané v National Palace Museum v Tchaj-peji. Okrem toho na Tchaj-wan utiekli kňazi a mnísi rôznych náboženských rádov a tiež všetci ostatní, ktorí mali dôvod sa komunistov báť (napríklad kapitalisti).

O histórii vzniku a rivality KSČ a Kuomintangu by sa opäť dalo dlho rozprávať, ale podstatný je výsledok: Komunistická "kultúrna revolúcia" v kontinentálnej Číne čiastočne zničila, sčasti nadlho potlačila tradičnú kultúru. Taiwan sa tak stal na 50 rokov jediným nositeľom kvintesencia čínskosti. Konfuciánske, taoistické a budhistické chrámy na Tchaj-wane prekvitajú a prispievajú k udržaniu čínskej tradície spojené s TČM. Vyhnanstvo tiež mníchmi zblížilo s kapitalistami, takže teraz tu môžeme obdivovať moderné kláštorné megakomplexy ako trebárs tchajpejská Hora dharmového bubna , ktorá sa v ére mrakodrapov a obrích obchodaku nemá zač hanbiť.

Čínske lekárstvo samotné tiež zažilo rozkvet. Na Taiwane koexistujú ordinácie "západnej medicíny" s ordináciami "čínskej medicíny" a dobre sa spolu znášajú. Pacienti ich navštevujú zhruba v rovnakej miere a čínskej bylinkárstvo sa tu berie rovnako vážne ako u nás lekársky diplom - byliny môžu odporúčať len tí, ktorí prešli dlhoročným štúdiom TČM. Najviac sú vyhľadávaní tí lekári, ktorí majú dvojitý diplom, z čínskej i "západnej" medicíny. V treťom tisícročí je zrejmá výrazná snaha pevninskej Číny o návrat k strateným koreňom a Tchaj-wan je akousi rezerváciou, kde je možné čínsku spiritualitu, kultúru a umenie TČM nájsť v pôvodnom, nezmenenom stave.

Moderný výskum tradičných liečiv na Taiwane

V súčasnosti sa tchajvanští vedci snažia prepojiť štúdium čínskych bylín s metódami molekulárnej biológie. Na čínskej medicíne sa špecializujú fakulty renomovaných univerzít a špecializované výskumní ústavy.

Výskum LESKLOKORKA a ďalších tradičných liečiv

Taiwan je vedúcou krajinou vo výskume LESKLOKORKA, ktorej genóm bol rozlúštený tímom z Jang-mingskej univerzity v Tchaj-peji (výskumní projekt stále beží). Pestuje sa tu aj húsenica čínska (laboratórne, tá divoká sa dováža z Tibetu) a vysoko kvalitné kmene ďalších húb, treba Monascus purpureus. Až po dlhom štúdiu obsahových látok a chemicko-taxonomických problémov hubových a bylinných liečiv si uvedomíme, prečo ich pestovanie v zaručenej kvalite (na rozdiel od výroby aspirínu ) vyžaduje prístrojové a vedomostné vybavenie na svetovej úrovni.

Tchajvanský projekt analýzy genómu LESKLOKORKA

popísať (http://ymbc.ym.edu.tw/gl/)

Byliny z Číny sú lacné, trpia však mnohými problémami

Prevažná väčšina bylinného materiálu pre tradičnú čínsku medicínu sa pestuje v kontinentálnej Číne. To ale nie je také samozrejmé, ako by sa zdalo. Tradícia čínskej medicíny totiž bola v Číne takmer vykorenená v priebehu "kultúrnej revolúcie" v 50. rokoch. Nechcem tu zachádzať do histórie, ktorú napokon príliš nepoznám. Pravdou zostáva, že tradičná čínska medicína sa v socialistickej Číne po niekoľko desiatok rokov považovala za feudálnej prežitok.

Až v 80. rokoch musel čínskej vláde ohľadom TČM mimo svoju špecializáciu vyčinit Ťien Sue-sen (čínsky Ciolkovskij). Od 90. rokov sa postupne s oficiálnym odsudzovaním TČM prestalo a v novom tisícročí sa už TČM v ČĽR teší plnej vládnej podpore. Avšak ako to už býva, keď sa vyrúbe starý porast, tak na jeho mieste obvykle nevyrastú rovnakej rastliny, ale ruderálne r-stratégovia, čiže burinu.

Čína sa v 90. rokoch ponorila do fázy bezuzdného kapitalizmu. Tradičné byliny sa začali pestovať vo veľkom, avšak nie z úcty k tradícii, ale v honbe za bohatstvom. Maximalizáciu zisku a konkurencieschopnosti sa obetuje všetko. Ja Číňanom inak fandím, ale nedá sa svietiť, byliny exportované z ČĽR sú naozaj často miesto liečivých látok plné jedov. Čínski komunisti sú z tých kšeftárov zúfalí, popravujú to ako na bežiacom páse ( pdf , pdf , pdf , pdf ), Nedávno zakázali činnosť 400 firmám exportujícím nekvalitné čínske byliny ( pdf ), Nepomáha nič.

Tchajvanské ministerstvo zdravotníctva v posledných rokoch v bylinách pestovaných v Číne opakovane zistilo neprípustné hladiny najrôznejších škodlivých látok: pesticídov, konzervačných prísad, veterinárnych liekov, bieliacich prísad, umelých sladidiel a jánevímčeho ešte ( pdf ).

Taiwan z Číny dováža len veľmi kvalitné TČM produkty

Vysoká rozvinutosť tradičnej čínskej medicíny na Taiwane je spojená s veľmi vysokými požiadavkami na kvalitu bylín, z ktorých väčšina sa na Taiwan dováža z kontinentálnej Číny a iných krajín. Liečitelia aj obchodníci požadujú vysokú kvalitu, pretože ju tunajší zákazníci vedia oceniť. Taiwan sa tak stáva filtrom, cez ktorý nekvalitné materiál neprejde.

Problematikou kvality dovážaných čínskych bylín sa aktívne zaoberajú aj taiwanskí zákonodarcovia. Existuje tu už zavedený systém dovozných licencií pre spoločnosti dovážajúce čínske byliny. Tento systém hodlá tchajvanská vláda ešte sprísniť ( pdf ). Dá sa povedať že tchajvanští Číňania najlepšie vedia, ako vyzrieť na triky svojich nepoctivých súkmeňovcov. Napríklad pre ženšen, ktorý na Taiwane pestovať nedá, existuje konsenzus, že na zaručenie jeho kvality a čistoty je nutný priamy dohľad na celý proces jeho pestovania a spracovania.

Prostredie Taiwane je zvlášť vhodné na pestovanie húb

Okrem úcty k čínskej lekárskej tradícii a kontroly genofondu pestovaných húb a zvlášť LESKLOKORKA má Taiwan pre pestovanie húb ešte jednu veľkú výhodu - svoje klimatické a geografické podmienky.

Huby vyžadujú obzvlášť čisté prostredie

Huby sú prirodzeným bioakumulátorem ťažkých kovov. Aj v čistom prostredí ich dokážu naakumulovať veľa. Ťažké kovy sú obzvlášť ošemetné, pretože aj v malých koncentráciách majú tendenciu ničiť predovšetkým nervovú sústavu a mozgové bunky. Každý kto kupuje či zbiera huby, by sa mal zaujímať o to, v akom prostredí tie huby rástli. Podľa Prof. Váňu ( pdf ) Sa treba zber húb k jedlu zo znečistených oblastí (Ostravsko, Severné Čechy ...) vôbec nevypláca.

Taiwan zaručuje hubám čistotu aj optimálnu klímu

Geograficky, Taiwan leží krížom cez obratník Raka a má rozlohu približne rovnakú ako Slovensko. Má typicky ostrovné klíma - teda stálu teplotu (30 ° C v lete, 15 ° C v zime) bez rozdielu medzi dňom a nocou a takmer 100% vlhkosť. Huby na Taiwane vyrastú aj tam, kde nechcete (napríklad topánky, opasok, kožené sumky, prestieradlá, drevený nábytok, o nôh nehovoriac).

Väčšina priemyslu a obyvateľstva sa sústreďuje v západnej nížinnej oblasti. Východná pásmo veľhôr (viac ako 200 štítov cez 3000m) neustále vzniká podsouváním oceánskej dosky a skladá sa prevažne zo strmých štítov oddelených vertikálnymi kaňony. Najvyššou horou je takmer štvortisícovej nefritovo hora. Pokiaľ sú v horách väčšie cesty, nemôžu ísť po povrchu - musia byť postavené spôsobom tunel-most.

Asi najdôležitejším faktorom prispievajúcim k čistote Taiwanu je jeho zrážkový režim. V horských oblastiach aj niekoľkokrát za deň mrholí teplý dážď, ktorý neustále vypírá vzdušní nečistoty. Sú obdobia, keď mrholí celé týždne. Je to spôsobené kompresiou oceánskych vetrov narážajúce na tchajvanské hory. Keď privanie chladný vzduch, na Tchaj-wane sa neochladí, ale zaprší. Napriek modernému spôsobu života je preto vzduch na Taiwane neustále čistý.

Taiwan zelený ostrov
Taiwan je nazývaný zeleným ostrovom.
Rieka Hualien (Taiwan)
Rieka Hualien (Taiwan).
Rieka Laonung (Taiwan)
Rieka Laonung (Taiwan)

Ospravedlňujeme sa, ale tento článok nie je zatiaľ dokončený. Súčasná, rozpracovaná verzia nevyjadruje jeho konečnú podobu.