Vážený návštevník, toto je strojovo preložený článok. Vo svojom pôvodnom znení (česky) je plne zrozumiteľný a je podložený nezávislou vedeckou literatúrou. Strojový preklad však má ďaleko k dokonalosti a jeho čítanie vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a fantázie.

Drobečková navigace

Rakovina

Rakovina je popredný príčinou smrti v civilizovanom svete. Spoločným rysom nádorov je to, že populácia vlastných buniek sa začne nekontrolovateľne množiť na úkor organizmu. Toto množenie môže po určitom počte generácií ustať - potom ide o nádory nezhubné (benígne), ako napríklad materské znamienka, adenómy, črevné polypy a drobné nádory vnútri tela, ktorých existenciu si ani neuvedomujeme. Naproti tomu bunky zhubných (malígnych) nádorov sa nikdy neprestanú deliť a často majú schopnosť metastáz - šírenie do vzdialených častí tela. Rakovina v širšom zmysle označuje akékoľvek zhubné nádorové ochorenie. V užšom zmysle je rakovina malígny nádor vychádzajúci z epitelu kože alebo sliznice - karcinóm. Menej bežný sarkóm je zhubný nádor spojivového tkaniva.

Zdravé bunky majú mnoho zábran proti neobmedzenému delenie. Je to napríklad kontaktné inhibície: Bunka sa prestane deliť, keď okolo nie je voľné miesto. Potom je tu Hayflickova medza: väčšina buniek nemôže rásť stále, ale je obmedzená na niekoľko desiatok delenie. Väčšina telových (somatických) buniek má navyše schopnosť delenia trvalo vypnutú - sú terminálne diferencované. Schopnosť deliť sa si v tele zachováva len malý zlomok buniek - kmeňové bunky. Tie sa aktivujú pri zranení, ale v niektorých tkanivách sú aktívne stále. K rakovine sú preto náchylné tie tkanivá, ktoré aj v dospelosti rastú a regenerujú - koža, sliznice, prsná žľaza, pohlavné žľazy ...

V porovnaní so somatickými bunkami sú nádorové bunky nediferencovanej. Pripomínajú kmeňové bunky - sú akoby mladé, deliace sa a pripravujúci sa vytvoriť nejakú užitočnú tkanivo, ale k tomuto cieľu nikdy nedospejú. Nádorové bunky sa hlavne zo začiatku správajú takmer normálne a zastávajú aj svoje pôvodné funkcie. Kvôli tomu napríklad u nádorov hypofýzy, nadobličiek a ďalších endokrinných žliaz dochádza k hormonálnym poruchám, pretože nádorové bunky sa stále zaoberajú svojím pôvodným povolaním - produkciou hormónov. Nádorové bunky tiež hlavne zo začiatku správajú značnú túžbu sa diferencovať, tj. Naozaj vytvoriť tkanivo, na ktorej vytvorení sa podľa svojho názoru pripravujú. Často stačí len mierny chemický stimulus, aby sa nádorové bunka rozhodla dospieť a stať sa funkčné, terminálne diferencovanú somatickú bunkou ( Kawamata2006dts ).

V priebehu nádorového ochorenia rakovinové bunky svoje zábrany a slušné správanie postupne strácajú. Učia sa tiež unikať rozoznanie imunitným systémom, strácajú schopnosť apoptózy aj vôľu sa diferencovať a postupne sa prispôsobujú cytostatikum ktorými sa lekár rakovinu snaží liečiť. Vývin rakoviny je tak stochastickými procesom biologickej evolúcie prebiehajúcim v populácii rakovinových buniek. Pre pochopenie fenoménu malígneho zvrhnutie je nutné si uvedomiť, že každý zhubný nádor:

  • Vychádza pôvodom z jedinej bunky určitej konkrétnej tkaniva.
  • Pri svojom množenie postupuje evolučnými skoky stochastické smerom k väčšej malignity.
  • Skôr alebo neskôr sa stretne s imunitným systémom hostiteľa.

Z týchto vlastností vyplýva aj to, prečo je rakovina tak ťažko liečiteľná. Rakovinové bunky sa totiž zo začiatku takmer nijako nelíši od normálnych buniek a je ťažké vymyslieť jed, ktorý by ich selektívne zabíjal, bez pri tom zároveň poškodzoval celé telo. Schopnosť rakovinových buniek podliehať evolúciu zase znamená, že aj keď lekár pomocou nejakej látky alebo liečebné metódy udrží choroba dočasne v šachu, rakovinové bunky si časom vyvinú rezistenciu a daná látka / metóda prestane fungovať. K recidíve stačí, aby pokus o liečbu prežila jedna jediná životaschopná rakovinová bunka.

Podotkneme tiež, že ľudia sú na tom z hľadiska protirakovinové imunity veľmi dobre. Človek je prirodzene dlhoveký živočích a proti rakovine je vybavený lepšie ako väčšina stavovcov. V priebehu života náš imunitný systém odhalí a zničí desiatky nádorov, bez toho aby sa obťažoval nás o tom informovať. Kým myši a potkany umierajú na rakovinu už po 1 roka, psy a mačky dostávajú rakovinu už po 5 rokoch, ľudský imunitný systém nám dovoľuje v relatívnom bezpečí pred rakovinou prežiť 5 desaťročí aktívneho života. To je naša výhoda, ale na druhej strane to tiež znamená, že keď k lekárovi príde pacient s už rozvinutou malignitou, tak jeho imunitný systém už vo svojej funkcii zlyhal a svoju najlepšiu šancu na uplatnenie protirakovinové imunity prepásol. Riziko rakoviny sa prudko zvyšuje v období staroby, ktoré na človeka prichádza relatívne prudko v priebehu 6 dekády života. Náchylnosť k rakovine v starobe sa zvyšuje nielen preto, že si v DNA nesieme poškodenia nazhromaždená za celý život, ale aj z dôvodu celkového chátrania tela a imunity. Stochastické povaha malígneho zvrhnutie a priebehu ochorenia je dôvodom, prečo sa rakovina objaví len u niektorých ľudí au rôznych pacientov postupuje rôzne rýchlo.

liečba rakoviny

Z dôvodov už uvedených bude prevencia a liečba rakoviny vždy obtiažnym problémom. Medicínsky pokrok v liečbe rakoviny je napriek nákladom vynaloženým na jej výskum len mierny. U niektorých rakovín sa pravdepodobnosť vyliečenia mierne zvýšila (nádory prostaty, Seminoe, zhubný melanóm, rakovina pľúc, hrubého čreva , žalúdka a pažeráka), u iných nie (glioblastóm, hepatom). Nebezpečné zostávajú ženské rakoviny ( prsníka , vaječníkov a krčka maternice). Liečba rakoviny má tri štandardné zložky:

  1. Chirurgická liečba - resekcia nádorového ložiska (ložísk).
  2. Cytostatická liečba - ničenie nádorových buniek selektívnymi jedmi alebo radiáciou.
  3. Podporná liečba - regenerácia tela a posilnenie imunitného systému

Okrem toho sa uplatňuje bioléčba (imunoléčba), hormonálna liečba, liečba indukciou diferenciácie atď., Ale vyššie uvedené 3 modality zostávajú kľúčové. Adaptogény a protirakovinové huby, na ktoré tu upozorňujem, patrí napospol na podpornú liečbu, ale nechýbajú im ani priame cytostatickej účinky. Kým bežná chirurgická a cytostatické terapia pôsobí ničivo na nádor i telo, adaptogény podporujú regeneráciu a obnovujú zničený imunitný systém. Protirakovinové huby majú priame protinádorové účinky ako stimulačným pôsobením na cytotoxickú imunitu, tak aj proapoptotickým účinkom na rakovinové bunky. Výskum týchto liečiv re rozsiahly a v ďalšom texte na neho poskytujem referencie.

cytostatická liečba

Rakovinové bunky od zdravých buniek je veľmi ťažké odlíšiť. V podstate jediný spoľahlivý rozlišovací znak je ten, že rakovinové bunky sa neobmedzene delia. A práve túto ich vlastnosť postihuje cytostatické liečba.

Cytostatický vplyv je všeobecne každý vplyv, ktorý poškodzuje alebo zabíja deliace sa bunky, ale je relatívne neškodný pre pokojovej, nedeliacich sa bunky. Túto vlastnosť má napríklad radiácie. Ionizujúce žiarenie najviac poškodzuje deliace sa bunky a preto sa rádioterapia používa na ničenie nádorov. Ešte špecifickejšie vplyv na deliace sa bunky ale majú chemická cytostatiká - mitotické jedy používané pri chemoterapii. Je to napríklad 5-fluorouracil, ktorý blokuje syntézu tymidinu - jedného zo 4 stavebných kameňov DNA, ktorý v bunke nemá žiadne iné využitie. Mnohé používané cytostatiká sú prírodného pôvodu: Vinca alkaloidy (vinblastín, vinkristín), taxány z tisu, podofylotoxin, kamptotecin, bakteriálne streptomycín atď.

Nanešťastie sa okrem rakovinových buniek v tele delia aj mnohé ďalšie bunky a tie sú na cytostatickou liečbou poškodzované úplne rovnako ako nádor. Sú to epitelové bunky kože, sliznice, rastové zóny vlasových korienkov, nechtové lôžka a tiež kmeňové bunky krvotvorby, z ktorých povstávajú červené i biele krvinky. Cytostatická liečba je desivá skúsenosť, pri ktorej chorí trpia obrovskú únavou, nevoľnosťou, nechutenstvom a stratou plodnosti. Vypadávajú vlasy a objavujú sa čiary na nechtoch (Beauovy línia). Jedným z najhorších dôsledkov je ťažké poškodenie imunitného systému zničením bielych krviniek.

Cielená terapia rakoviny

Lekári sa od samého začiatku cytostatickej liečby snažili túto nejako obmedziť len na rakovinové bunky. U rádioterapia sa napríklad cielene ožaruje nádorové ložisko, zatiaľ čo zvyšok tela dostane relatívne malú dávku. U chemoterapie sa už od 50. rokov 20. storočia vykonávala cielená perfúzie postihnutých orgánov. Tieto metódy ale zlyhávajú pri rozsiahlych metastáz. V týchto prípadoch dnes existuje tzv. Biologická liečba (bioléčba), správnejšie imunologická liečba.

Bioléčba rakoviny nie je nič nové. Dávno tu bola snaha vytvárať protirakovinové vakcíny. Hlavný problémom je to, že vlastný imunitný systém pacienta je zvyčajne ťažko poškodený cytostatickou terapiou. Pri dnešnej imunoléčbě sa preto protilátky proti rakovinovým bunkám vyrábajú umelo a pacientovi sa podávajú vnútrožilovej. To je dobrá komerčný stratégia, nie ale zázračná metóda. Lekár vlastne len napodobňuje imunitný systém pacienta a pri tom stoja pred úlohou, v ktorom už prirodzená imunita pacienta raz zlyhala.

Veľmi sľubnú je kombinácia protilátok s α-rádioizotopy, ktoré potom lokálne ožarujú aj malá nádorové ložiská (cielená alfa terapia). Cielené alfa terapiu bolo venované napríklad č. 3 časopisu Current radiopharmaceuticals zo septembra 2008 , z konkrétnych publikácií napr. Tolmachev2007rth (lutécium 177 + HER2 protilátky proti rakovine prsníka ) a Liepe2009a2a (Alpharadin, rádium 223 proti rakovine prostaty). Výskumná aktivita na tomto poli intenzívne postupuje, pre prehľad viď Gudkov2016trt .

Podporná liečba rakoviny

Podporná liečba nie je u rakoviny liečba druhoradá. Zatiaľ čo u iných chorôb sa možno spoliehať na prirodzenú regeneračnú schopnosť, cytostatické liečba rakoviny pacientovu imunitu aj regeneračnú schopnosť dôkladne zničí. V tele sa v priebehu chemoterapie regrutujú nové a nové kmeňové bunky, ktoré sa pokúšajú o regenerácii a sú pritom ničené. Pacient tak za niekoľko mesiacov fyziologicky zostarne o celé roky. Rovnako trpia aj imunitný systém, v ktorom sú od základu ničené materskej bunky krvotvorby v kostnej dreni.

Adaptogény typu ženšen chráni pred radiačnom a chemickým poškodením a pomáhajú s regeneráciou. Tieto ich účinky sú vedecky dokumentované, je ale na mieste sa pýtať, či nebudú analogicky chrániť aj rakovinové bunky. Podľa odborníkov to tak nie je - konkrétna adaptogény nielenže rakovinové bunky nechráni, ale naopak aktivujú protirakovinovú imunitu a priamo spôsobujú apoptózu rakovinových buniek. Priamy účinok proti rakovinovým bunkám je výrazný u protirakovinových húb - hubových adaptogénov, ktorých typickým predstaviteľom je leskokôrka lesklá. Opäť je na mieste otázka, či vedci skúmajúci adaptogény netrpia neobjektivitou voči svojmu téme. Táto otázka existuje a priebežne sa rieši nielen u adaptogénov, ale aj v každom inom odvetví vedy. Zázračný liek na rakovinu neexistuje a nie sú ním ani adaptogény. Aj pre nich platí obmedzenia, ktoré zabraňujú vedcom vynájsť spoľahlivý liek na rakovinu.

Ženšen pravý je mimoriadny adaptogén vhodný aj pri rakovine

Výskum ženšenu v liečbe rakoviny sa sústreďuje na 4 druhy účinkov: (1) preventívne, (2) ochranné a regeneračné pri ožarovaní a chemoterapii, (3) imunomodulačnej a (4) priame protinádorové, ktoré sa ďalej delia na 3 podkategórie.

1. Preventívne účinky: Z hľadiska prevencie užívania ženšenu negatívne koreluje s výskytom rakoviny ( Shin2000cpp ) a preventívny účinok proti rakovine možno pripísať konkrétnym panaxosidům ( Shibata2001ccp , Wang2008icp , Choi2013bbc ). Randomizovaná klinickou štúdiou potvrdzujúce tento jav je Yun2010npe . K faktorom znižujúcim riziko rakoviny môže patriť aj protizápalový účinok ženšenu ( Hofseth2007ict ).

2. Ochranné a regeneračné účinky: V liečbe rakoviny sa plne uplatní adaptogénny účinok ženšenu proti radiačnému poškodeniu . Ženšen pri ožarovaní chráni bunky, podporuje regeneráciu tkanív a hlavne imunitného systému ( Yonezawa1976rri , Takeda1981rri , Yonezawa1981rri , Takeda1982rri , Yonezawa1985rri ). Podľa klinických štúdií ženšen zlepšuje kvalitu života onkologických pacientov a obmedzuje nežiaduce účinky chemoterapie ( Kim2006esg , Yennurajalingam2015hag ).

3. Imunomodulačné účinky: Podľa Takei2008dcp má ženšen imunomodulačný účinok pôsobiace smerom k cytotoxickej odpovede. Zvyšuje aktivitu NK buniek ( Yun1993iat , Jang2015pnk , Takeda2015ink ) a makrofágov ( Wang2010ita ) a tým prispieva k protirakovinové imunite.

4. Priame protinádorové účinky: U panaxosidů boli zistené priame účinky proti nádorom, ktoré Dr. Lars Christensen delia na 3 skupiny: (1) cytostatický účinok, (2) zníženie malignity a (3) obmedzenia rastu ciev v nádoroch ( Christensen2009gcb ). Nedávne prehľady protirakovinových účinkov ženšenu sú Wong2015rag a Wang2016rgc . Cytostatický účinok sa študuje ako in vitro na bunkových líniách, tak in vivo na zvieratách. Početné štúdie nemožno všetky citovať, náhodne vyberám: Podľa Wong2010age účinkoval ženšenový extrakt na myšom modeli proti pľúcnemu karcinómu. Ženšen ďalej účinkoval proti bunkám ľudského karcinómu žalúdka ( Hwang2015efg ), ľudské rakoviny žlčníka ( Wu2015ers ) a ľudským bunkám akútnej lymfoblastickej leukémie ( Xia2016iap ). Ženšenový metabolit zlúčenina K účinkoval proti bunkám hepatómy ( Song2010imc ), ginsenoid F2 proti glioblastómu na potkaním modelu ( Shin2012aeg ), gssd. Rg 3 proti bunkám ľudského myelómu ( Li2016imm ) a kyslé polysacharidy ženšenu zlepšovali výsledky cytostatickej liečby melanómu na myšom modeli ( Shin2004eae ). Gssd. Rg 3 a zlúčenina K inhibujú angiogenézu v nádoroch pľúc, žalúdka a vaječníkov ( Wang2015gmc ). Zlúčenina K pôsobí inhibíciou MAP kinázy p38 ( Jeong2010cib ) a reguláciou sfingozin kinázy 1 ( Shin2014gci ). O niečo menší inhibičný účinok na angiogenézu má gssd. Rb 1 ( Papapetropoulos2007gor , Wang2015gmc ). Ďalšie panaxosidy (napr. Napr. Gssd. Rg 1 ) ale majú na rast ciev opačnej účinky ( sengupta2004may ).

Hoci adaptogény propagujem, ako vedec musím priznať, že napriek všetkému výskumu užitočnosť ani nenahraditeľnosť ženšenu pri rakovine vedecky preukázaná nie je. Nejde tu pritom o otázku, či bylinná liečba rakoviny áno alebo nie - veď uznávaná cytostatiká sú namnoze jedy rastlinného pôvodu (vinblastín, Taxol, podofylotoxin atď., Pozri predchádzajúci sekcia). Otázkou je skôr, do akej miery modelovej adaptogény ako ženšen a aloe svojou popularitou zatieňujú menej známe adaptogény vhodné pri rakovine. Takže: Hoci uvádzam veľa vedeckých zdrojov, povzbudzujem aby ste ženšen skúšali nie z vedeckých dôvodov, ale z nejakých iných, napríklad z rešpektu k nevedecké TČM . Vo vyspelých krajinách využívajúcich TČM (typicky Taiwan) je ženšen jednou z najčastejších zložiek zmesí predpisovaných v TČM ordináciách pacientom s rakovinou ( Lai2012ppc ).

Leskokôrka lesklá je "zázračná" huba proti rakovine

Titulok samozrejme nie je mienený vážne. Leskokôrka lesklá je adaptogén obsahujúca veľké množstvo 100% nezázračných triterpenoidních saponínov - ganoderovej kyseliny, ganoderenové kyseliny, lucialdehydy, ganoderioly a ďalšie (pozri Paterson2006gtf ). Celkom 315 triterpenoidov v rodu Ganoderma opisuje prehľad Xia2014crs , čo je viac ako 182 triterpenoidov opísaných v rodu Panax ( Christensen2009gcb ). Leskokôrka ďalej obsahuje typicky hubové β-glukány, polysacharidy a proteoglykánmi. Za nositeľa protirakovinových účinkov LESKLOKORKA sa považujú aj polysacharidy a ďalšie látky (napr. Aj polypeptidy). Leskokôrka lesklá nemá vedľajšie účinky ( Wachtelgalor2004gll , Kwok2005prd ).

Leskokôrka podporuje cytotoxickú imunitnú odpoveď ( Radwan2011air ). Jej extrakt i čistý β-glukán (fukogalaktan) zvyšuje výlev IL-23 z dendritických buniek a indukuje diferenciáciu T lymfocytov Th17 ( Yoshida2012pit ). Polysacharidy LESKLOKORKA zrýchľujú proliferáciu makrofágov kostnej drene a zvyšujú produkciu IL-1β, IL-6, IL-12p35, IL-12p40, IL-18, TNF-α, IL-1β a IL-12 ( Ji2011ibm ). Ganoderma formosanum aktivuje protirakovinovú imunitnú odpoveď in vivo u myší postihnutých rakovinou ( Wang2014aai ).

Leskokôrka účinkuje proti bunkovým líniám rakoviny hrubého čreva in vitro ( Thyagarajan2010tfg , Jedinak2011glt , Hong2004egl ) a obmedzuje malignitu buniek rakoviny žalúdka ( Jang2011aae ). Priame cytotoxické účinky konkrétnych triterpenoidov lesklokôrovky komentuje Xia2014crs . Podľa Min2000tfs ganoderovej kyseliny γ, δ, ε, ζ, η, a θ in vitro účinkujú proti bunkám sarkómu a pľúcneho karcinómu. Ganoderovej kys. Jc inhibuje rast buniek leukémie (HL-60) a ganoderiol E rast buniek rakoviny prsníka (MCF-7). Podľa Wang2010nga ganoderovej kyseliny Mf, Mk a S ničí bunky rakoviny pľúc (95-D) a krčka maternice (HeLa) v koncentráciách 15-40μM. Ganoderovej kys. E a lucidenovej kys. N a A účinkuje proti bunkovým líniám hepatómy a leukémie ( Wu2001cgl ), ganodermová kyselina Ja proti bunkám hepatómy ( Li2005gal ). Lucialdehyd B a C, ganodermanonol a ganodermanondiol účinkujú proti bunkám rakoviny pľúc, rakoviny prsnej žľazy a sarkóm ( Gao2002nta ), luciadiol a ganoderiol F proti Hela bunkám karcinómu krčka maternice ( Cheng2010ctf ), dva ďalšie špecifické lanostanoidy proti bunkám leukémie, karcinómu krčka maternice, hepatómy a rakoviny žalúdka ( Guan2008clt ). Podľa Ma2012ltf sú protirakovinové aj ganoderovej kyseliny A a C 1 a lucialdehydy D a E, všetko v koncentráciách ~ 20μg / ml.

G. lucidum pôsobila protirakovinové in vivo u myší s transplantovanou rakovinou pečene ( Chen2010pgl ) a ďalšími nádory ( Trajkovic2009apg , Nonaka2006aaa ). G. lucidum mala in vivo imunostimulačné a protiradiačné účinok ( Gao2005aau , Pang2007pnp ) a predchádzala vzniku a metastázam rakoviny pľúc u myší vystavených karcinogénu cyklofosfamidu ( Nonaka2008eaf ). G. atrum pôsobila protirakovinové na myšom modeli ( Zhang2014pfg ). Ganoderovej kyselina T znižuje malignitu buniek pľúcneho karcinómu in vivo ( Chen2010gai ).

Pokiaľ ide o klinické štúdie, Gao2003egg testovala účinok polysacharidov lesklokôrovky na 30 pacientoch v pokročilom štádiu rakoviny a zistila zvýšenie počtu CD56 + buniek a aktivity NK buniek. Chen2006mir zistila u 41 pacientov s pokročilou rakovinou hrubého čreva užívajúcich lesklokôrovka zvýšenie počtu CD3, CD4, CD8 a CD56 + lymfocytov. Sun2014pal zase zistila zlepšenie imunitných parametrov u pacientov s rakovinou pľúc, ktorí užívali lesklokôrovka. Štúdia Oka2010wef u 96 pacientov (+ 102 kontrol) zistila, že leskokôrka užívaná po 12 mesiacov zamedzuje vývoju kolorektálnych adenómov, novotvarov z ktorých sa môže vyvinúť rakovina hrubého čreva a konečníka . Pri užívaní LESKLOKORKA sú známe prípady úplného vyliečenia, Suprasert2014ccg prináša správu o 5 takýchto pacientoch.

Ešte viac než u ženšenu u LESKLOKORKA platí, že bez ohľadu na počet nadšených vedcov odporúčajúcich túto hubu do pozornosti lekárov ( Sliva2003glr , Radwan2011air , Cheng2015glc , Jin2016glr ), financovanie klinických štúdií sa pre ňu zatiaľ nenadchlo, takže hlavným vodidlom opäť zostáva šarlatánske TČM, pre ktorú je leskokôrka (ling-či) magickým liekom a kultúrnym symbolom.

Ďalší protirakovinové huby

V posudzovaní protirakovinových húb je radno sa vyhnúť extrémom. Onkológ ani pacient od nich nesmie čakať zázrak. Keď príde k lekárovi pacient s už rozvinutou malignitou, je jasné že jeho imunitný systém už svoju najlepšiu šancu prepásol. Mierne, ba i silné posilnenie imunity už väčšinou nestačí na vyliečenie. Na druhej strane je nesprávny názor, že protirakovinové huby sú neúčinné a svoj prívlastok nezasluhujú. Takýto názor vo svetle dostupných vedeckých štúdií neobstojí ( Popovic2013mcu ). Zoznam druhov ktorý uvádzam nie je úplný ani uzavretý:

Skupina protirakovinových húb nie je vyhranená, pretože aj bežné jedlé huby nešpecificky zvyšujú protirakovinovú imunitu ( Patel2012rdm , Feeney2014mhs ). Konkrétne je to napríklad hliva ustricová , húževnatec jedlý (Lentinus edodes, Sitak), trsovnica lupeňovitá (Grifola frondosa, maitake), koralovec ježovitý (Hericium erinaceus), ale aj obyčajné šampiňóny (Agaricus bisporus, A. blazei), pozri Xu2012cpe , Martin2010ccs . Ázijské huby (Sitak, maitake) pritom nie sú účinnejšie ako naše, nositeľom nešpecifických protirakovinových účinkov sú totiž bežné hubové látky: β-glukány ( Temizoz2016vap ), ergosterol ( Li2015epf ) a vláknina. Informácie že náš Suchohríb, resp. jeho parazit nedohub zlatovýtrusý sú rakovinotvorné je nepravdivá .

Ďalšie adaptogény k prevencii a podpornej liečbe rakoviny

Rakovina je vo vede populárna téma. Paradoxne, práve kvôli prílišnej popularite témy je ťažké skutočne účinné protirakovinové adaptogény identifikovať. Pre ilustráciu, databáza protirakovinových účinkov bylín CancerHSP ( Tao2015cah ) obsahuje viac ako 2400 potenciálne protirakovinových rastlín, etnobotanická databázy Dr. Dukea a databázy TČM bylín TCMSP ( Ru2014tds ) k tomu pridáva ďalšie stovky bylín, ale nie je jasné, ktoré z nich účinkujú silne a ktoré len slabo. Slabé a nešpecifické protirakovinové účinky sú totiž u bylín a húb veľmi časté, ale k naplneniu nádejou onkologických pacientov bohužiaľ nestačí. Určité protirakovinové účinky boli zistené takmer u všetkých populárnych adaptogénov, z ktorých ponúkam viac-menej náhodný výber:

Podľa Lai2012ppc TČM praxe na Taiwane okrem ženšenu a děhel často používa rastliny Vladimiria souliei, kardamom obyčajný , pinelii trojpočetné , kozinec blanitý , zlatovka previsnutá (Forsythia suspensa) a cicimek datľový . Podľa prehľadu Radomskalesniewska2015apr má účinok proti rastu ciev v nádoroch rozchodnica ružová , echinacea purpurová , aloe pravé a olověnec cejlónsky (Plumbago zeylanica). Rozchodnica zdôrazňuje aj Bocharova1994tpe . Podľa prehľadu Safarzadeh2014hmi ďalej pôsobí protirakovinové zázvor pravý , Šafran siaty , kurkumín a xanthorrhizol z kurkumovník , resveratrol, kvercetín a genistein zo strukovín, bajkalein a ďalšie flavonoidy zo šišiaka bajkalského , řemdihák plstnatý , boryt farbiarsky (Isatis tinctoria), jerlín žltkastý (Sophora flavescens) a lapačov červené (Tabebuia impetiginosa).

Jedovatá prírodné cytostatiká

S adaptogény kontrastujú prírodnou mitotické jedy z niektorých jedovatých rastlín. Tie zabíjajú ako rakovinové, ako všetky ďalšie deliace sa bunky a v liečbe rakoviny sa bežne používajú. Nie sú to adaptogény, pretože zdravý organizmus silne poškodzujú. Zmieňujem je len pre úplnosť, sú to všetko vysoko nebezpečné prírodné jedy. Medzi často používané patrí vinblastín a vinkristín z zimozeleňou menšieho (Vinca minor), Taxol (paklitaxel) z tisu (Taxus baccata), camptothecin z kamptoteky ostrolisté (Camptotheca acuminata), podofylotoxin z noholistu štítnatého (Podophyllum peltatum). Do tejto kategórie patria zrejme aj veľmi sľubný, jedovatý trojkřídlec wilfordův (Tripterygium wilfordii), mierne jedovaté imelo (Viscum album) so svojimi proteoglykánmi (lektíny) a ďalšie rastliny. Nedávno sa tiež objavila správa, že plody austrálskeho stromu Hylandia dockrillii z čeľade prýštcovitých majú silné cytostatickej účinky (pozri pdf ). Neviem však, ak je Hylandia adaptogén a za jej účinok neručím ...

Konkrétne typy rakovín, ktorým sa budem viac venovať

  • Leukémia (rakovina krvi)
  • rakovina pľúc
  • rakovina žalúdka
  • zhubný melanóm

| 3.9.2009