Vážený návštevník, toto je strojovo preložený článok. Vo svojom pôvodnom znení (česky) je plne zrozumiteľný a je podložený nezávislou vedeckou literatúrou. Strojový preklad však má ďaleko k dokonalosti a jeho čítanie vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a fantázie.

Drobečková navigace

Hepatitída

Zápal pečene, čiže hepatitída je spoločným príznakom veľkého množstva pečeňových ochorení . Mierna či silnejší hepatitída je teda jedným z najčastejších chorobných stavov pečene. Silná hepatitída obmedzuje fungovanie pečene a nahromadením žlčových farbív v krvi vedie k žltačke. Ale aj mierna chronická hepatitída spôsobená liekmi alebo alkoholizmom pečeň sústavne poškodzuje a vedie k cirhóze pečene . Hepatitída je tiež rizikový faktor rakoviny pečene .

Obávaným typom hepatitídy je infekčná žltačka - infekčné vírusová hepatitída. Žltačka je starobylé vírusové ochorenie, ktoré sa vyskytuje u všetkých cicavcov a ťaží z funkcie krvného filtra, ktorú pečeň vykonávajú. Pečeň navyše produkujú žlč, ktorá sa dostáva späť do čreva. Tým sú pečeň lákavým cieľom pre parazity. Všetko, čo musí parazit urobiť je prevŕtať sa z čreva do krvi a po zachytení v pečeni sa tam premnožiť. Žlčou sa potom ľahko dostane do čreva a von z tela, kde môže nakaziť ďalšie hostiteľa. Takto funguje nielen infekčná žltačka, ale aj mnohé pásomnice a motolice.

Vírusov žltačky existuje niekoľko typov (hepatitída typu A, B, C a ďalšie), ale všetky fungujú podobne. Počas svojej dlhej evolúcie získali vírusy žltačky nevídanú odolnosť - špina, pôda a voda v postihnutých oblastiach je plná životaschopných vírusov žltačky čakajúcich na svoju príležitosť. Po úspešnej nákaze je pre nich veľmi výhodné zostávať v pečeni celé roky a dať vznik čo najväčšiemu množstvo nového infekčného materiálu. Vírus žltačky robí, čo môže, aby svojmu hostiteľovi neškodil, takže mnohí ľudia sú k jeho existenciu oprávnene ľahostajní. Predsa len sa ale nevie vyhnúť konzumácii hepatocytov, miernemu či silnejšiemu zápalu pečene (hepatitíde) a zvýšenému riziku rakoviny pečene . Keby bol vírus žltačky ešte o niečo múdrejší a ani tieto problémy nespôsoboval, mohli by sme ho ignorovať všetci rovnako ako ignorujeme prefíkaného parazita Kožník tukového (Demodex folliculorum), ktorý čistí naše póry aby naša koža lepšie vyzerala. Pretože vírus žltačky bohužiaľ až takto šikovný nie je, mali by sme o ňom predsa len vedieť a patričnú hygienou či očkovaním sa pred ním chrániť.

Potenciál adaptogénov proti hepatitíde

Adaptogény majú priame protivírusové a dokonca aj antibakteriálne účinky , tie však nestačí na vyliečenie rozsiahlej vnútornej infekcie akou žltačka je. Cytoprotektívny účinok adaptogénov však výrazne obmedzuje škody, ktoré vírus hepatitídy v našom tele pácha. Je to podobná situácia ako s chrípkou - ani u chrípky nevedú bylinky ani žiadne lieky na okamžité vyliečenie, ale môžu výrazne zmierniť obťažujúce charakter tejto choroby a urýchliť návrat k zdraviu.

Špecifické ochranné účinky na pečeň ( hepatoprotektivnými účinky ) má viacero prírodných adaptogénov. Ich ochranný účinok je daný sčasti zvýšením schopnosti pečene znášať chemickú a biologickú záťaž (napríklad oxidačný stres), sčasti účinkom proti zápalu pečene a sčasti zlepšením regenerácie pečene.

Osobitnú zmienku zasluhujú prírodné adaptogény používané na liečbu pečeňových ochorení v TČM. Podľa Lam2016hec to sú predovšetkým: právenka metlinatá , ženšen pravý (a ďalšie druhy ženšenu ), koptis čínsky , kustovnica čínska , sladkého drievka , kurkuma a dve štandardné bylinné zmesi TČM, ktoré rozpisuje na stránke o chorobách pečene všeobecne. Wogonin zo šišiaka bajkalského má podľa Guo2007ava účinok proti vírusu infekčnej hepatitídy typu B. S ochranou pečene proti toxickej hepatitíde súvisí tiež chemoprotektívne účinky adaptogénov.

| 25.7.2008