Vážený návštevník, toto je strojovo preložený článok. Vo svojom pôvodnom znení (česky) je plne zrozumiteľný a je podložený nezávislou vedeckou literatúrou. Strojový preklad však má ďaleko k dokonalosti a jeho čítanie vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a fantázie.

Drobečková navigace

Taxonómie a druhové určenie LESKLOKORKA lesklé (Ganoderma lucidum agg.)

Na rozdiel od ženšenu , u LESKLOKORKA lesklé našťastie nedochádza k tomu, že by ju niekto schválne zamieňal s inými druhmi húb. Keď niekde čítame "leskokôrka", môžeme si byť teda vďakabohu istí, že sa pohybujeme v rámci rodu Ganoderma. Ďalej ale nastávajú problémy. Hubový druh leskokôrka lesklá (Ganoderma lucidum agg.) Nie je v rodu Ganoderma presne ohraničený. To má vplyv aj na liečivé účinky - jednoducho nie je leskokôrka ako leskokôrka. (Ak máte záujem o liečivé účinky LESKLOKORKA, potom je možná informatívnejšie si miesto taxonómie najskôr prečítať, čo všetko sa označuje ako leskokôrka komerčne .)

Ganoderma lucidum agg. ako hubový taxón

Ganoderma lucidum agg. je druh, ktorý sa vyskytuje na celej severnej pologuli. U húb je napokon obvyklé, že geografická vzdialenosť pre nich nič neznamená. Výtrusy ľahko lietajú tisíce kilometrov, takže nie je prekvapujúce, že rovnakú špongiu nájdeme v Európe, v Ázii aj v Severnej Amerike.

Ganoderma lucidum bola pôvodne popísaná vo Veľkej Británii koncom 18. storočia. Postupne sa zisťovalo, že huby ktoré vyzerajú ako Ganoderma lucidum sa vyskytujú síce zriedkavo, ale zato v obrovskom areáli po celom svete. Týmto spôsobom bolo do druhu Ganoderma lucidum zaradených veľa rôznych poddruhov, vrátane čínskej "huby nesmrteľných" - ling-či.

V súčasnosti sa hubový taxón Ganoderma lucidum ukazuje byť komplexom okolo 10 takmer nerozlíšiteľných druhov. Medzi týmito druhmi nie je vlastne žiadna hranica, plynulo prechádzajú jeden v druhý. Preto sa má za latinským názvom LESKLOKORKA lesklé správne písať skratka agg. - agregát: Ganoderma lucidum agg. Povedomie o ťažké taxonómiu lesklokôrovky chýba nielen väčšine pestovateľov, ale predstavuje problém aj pre výskum jej účinkov. Preto sú dôležité projekty určenie genetickej sekvencie a anotácia genómu LESKLOKORKA, ktoré v súčasnosti prebiehajú na Taiwane a v Číne.

Čítaním DNA otázku druhového zaradení alebo rozčlenenie LESKLOKORKA lesklé nakoniec snáď bude možné vyriešiť. Nie je to ale tak jednoduché ako potvrdenie paternity: Slovami publikácia hseu1996dgi , "určenie druhov sekvenací náhodných úsekov DNA je nespoľahlivé, pretože je príliš citlivé na rôzne metódy štatistického spracovania". Neodborne povedané, Ganoderma lucidum agg. má v genetike taký neporiadok, že si tie druhy môžeme určiť ako chceme.

Huby predstavujú v prírode prvok prepojení. Rovnako ako huby prepájajú stromy v lese a ekosystémy kontinentov, tak aj hubové bunky splývajú v hýfy a hubové druhy v nerozlíšiteľné agregáty . Kým ľudské bunky majú všetky rovnakú DNA, v hubové hyfě môžu koexistovať jadrá s rôznym genómom. Zatiaľ čo ľudia mávajú pohlavia dve, arci ženské a mužské, huby ako Ganoderma lucidum agg. ich mávajú štyri alebo osem. A až sa tá rôzne jadra a pohlavia v tých hyfách začnú medzi sebou páriť, tak práve vtedy vzniká ten pravý hubový genetický bujón ...

Upratovanie tohto neporiadku nie je ľahké. Z teoretickej stránky to robia taxonomisti napríklad kombináciou ribozomálnej sekvencie s informáciami o geografickom pôvode ( hong2004pag ). V praktickom pestovanie LESKLOKORKA lesklé sa tento problém rieši výberom hubových kmeňov preukázaných vlastností - tak, aby bez ohľadu na taxonómiu mal výsledný materiál požadované liečivé vlastnosti.

Tradičné klasifikácia LESKLOKORKA lesklé

Existencia niekoľkých rôznych typov lesklokôrovky rôznych vlastností bola TČM známe oddávna. Určitým problémom je, že čínsky názov LESKLOKORKA lesklé "ling-či" môže v starých knihách označovať aj iné huby, napr. Ganoderma sinense, Ganoderma carnosum atď. Nie každý druh lesklokôrovky má rovnaké zloženie - tak napríklad G. sinense takmer vôbec neobsahuje ganoderovej kyseliny a triterpény typické pre G. lucidum (22226558).

Podľa farieb TČM rozlišuje ling-či červenú, čiernu, bielu, žltú, purpurovú a ja neviem ešte akú. Podľa tvaru sa môže jednať o klasickú ling-či s trenie a klobúkom, alebo môže byť plodnice skôr sediace, alebo mať parůžkovitý tvar. Orientácia podľa tvarov a farieb nemusí znamenať, že je TČM zaostalá: Ukazuje sa napríklad, že parůžkovité plodnice predstavujú iný, južnejší poddruh lesklokôrovky s iným obsahom tritetpenoidů.

Ktorá leskokôrka je tá "správna"?

Ak ste to dočítali až sem, potom je vám jasné, prečo je na túto otázku ťažká odpoveď. Leskokôrka je huba, ktorú objavila TČM svojím typickým ázijským prístupom založeným na skúsenosti a nemennom odovzdávanie tradície. Bez posvätné úcty, ktoré sa leskokôrka v čínskej kultúre teší , by táto huba ako liek určite našej vede unikla.

Pri výbere LESKLOKORKA platí rovnaké pravidlo, ako u iných TČM húb a napokon čohokoľvek iného: Premýšľať. Drevokazné huby možno zadarmo pestovať , vulgárne povedané, v každej kôlni. To by som napokon aj odporúčal - v spoločnosti, ktorá je voči jednotlivcovi čím ďalej tým viac nepriateľská, je našou nádejou a zdrojom liečivé a iné sily príroda. A adaptogény, ktoré si nazbierame alebo vypestujeme sami, pomáhajú dvakrát - či sú to čučoriedky alebo leskokôrka. Na druhej strane, ak máme v úmysle hubový materiál použiť na liečbu závažného ochorenia, potom je nutné použiť výrobok tradičného dodávateľa - zabezpečiť účinnosť výsledného materiálu nie je úplne jednoduché ...

| 2012 - 30.1.2018