Človek ako dlhoveký organizmus má vynikajúcu protinádorovú obranu . Rok čo rok, náš imunitný systém likviduje bez nášho vedomia nádory vznikajúce v našom tele. Až keď má smolu a nádor "nechytí", ochorieme na rakovinu. Preto sa rakovina dá považovať v zásade za imunitnej zlyhanie.
Vec je ešte jasnejšie, keď si uvedomíme, že deti s vrodenou imunitnej nedostatočnosťou (napr. Slávne "bublinové dieťa") umierajú na nádor v ranom veku aj vtedy, keď sa lekárom za pomoci bubliny a antibiotík povedie ich uchrániť pred fatálne infekciou , na ktorú by normálne umreli.
Je preto pochopiteľné, že imunostimulačné adaptogény majú šancu ovplyvňovať priebeh nádorového ochorenia.
a tým pridávajú prácu imunitnému systému, ktorý za normálnych okolností zhubné nádory neustále vznikajúce v našom tele likviduje ako na bežiacom páse. Ak nejaký zo vzniknutých nádorov zničenia unikne, môžeme dokonca na rakovinu zomrieť. To je teda princípom nádorového rizika po ožiarení.
Ako funguje imunoléčba
Tieto metódy ale zlyhávajú pri rozsiahlych metastáz. V týchto prípadoch dnes existuje tzv. Biologická liečba (bioléčba), správnejšie imunologická liečba.
Pri chemoterapii možno niekedy čiastočne ochrániť zdravé bunky cielenú perfúziou postihnutých orgánov (vykonáva sa už od 50. rokov 20. storočia) alebo autotransplantácia kostnej drene.
Imunoléčba rakoviny nie je nič nové. Dávno tu bola snaha vytvárať protirakovinové vakcíny. Tu je ale problém ten, že vlastný imunitný systém pacienta je zvyčajne ťažko poškodený cytostatickou terapiou. Pri dnešnej imunoléčbě sa preto protilátky proti rakovinovým bunkám vyrábajú umelo a pacientovi sa podávajú vnútrožilovej. Ani to ale nie je zázračná metóda. Lekár vlastne len napodobňuje imunitný systém pacienta a pri tom stoja pred úlohou v ktorom už prirodzená imunita raz zlyhala.
Za veľmi správnu považujem snahu kombinovať protilátky s α-rádioizotopy, ktoré potom lokálne ožarujú aj malá nádorové ložiská (cielená alfa terapia). Cielené alfa terapiu bolo venované napríklad č. 3 časopisu Current radiopharmaceuticals zo septembra 2008 , z konkrétnych publikácií napr. Tolmachev2007rth (lutécium 177 + HER2 protilátky proti rakovine prsníka ) a Liepe2009a2a (Alpharadin, rádium 223 proti rakovine prostaty). Výskumná aktivita na tomto poli intenzívne postupuje, pre prehľad viď Gudkov2016trt .
