Únava, únavový syndróm

Slovo únava má viacero významov. V bežnej reči sa jej mieni väčšinou únava subjektívne , daná našimi pocitmi. Tá vo všeobecnosti nie je rovnaká ako objektívny medza vyčerpania . Subjektívne únava môže byť nižšia (cítime sa unavení, aj keď nám ešte ostávajú sily) alebo aj vyššie (preceňujeme svoje sily, aj keď už na to telo fyzicky nemá) než naše objektívne medza vyčerpania. Únavový syndróm je zase chronický chorobný stav, prejavujúce sa vysokou mierou únavy (letargie, ospalosť, nedostatok energie) neodôvodnenú objektívne záťažou.

Únava a stres

Stres síce s únavou súvisí, ide však o úplne iný pojem ( alostatická záťaž ). Z hormonálneho hľadiska je medzi stresom a únavou veľký rozdiel. U stresu nastáva tzv. Generalizovaný adaptačné syndróm , spojený s aktiváciou hypotalamicko-hypofyzárnej osi, výlevom katecholamínov (adrenalín, noradrenalín) a následne glukokortikoidov (kortizol). Únava však koreluje skôr s imunitnými molekulami , ako interleukín 1 a 6. únava má vzťah k zápalu a horúčke, čo súvisí s tým, že poškodené telo potrebuje pokoj k regenerácii. Po fyzickej záťaži(Šport, manuálna práca) preto mierny či väčšie zápal zaťažených svalov a spojív (svalová horúčka) pôsobí cez interleukíny a ďalšie imunitné signálne molekuly pocit únavy. Stres však funguje opačne. Duševný stres nám dáva schopnosť únavu potlačiť a hormonálne stres (daný zvýšenou hladinou kortikoidov) dokonca potláča aj samotný zápal a odkladá opravu poškodených tkanív na neskoršiu dobu pokoja. Stres a únava teda pôsobí protikladne. Stresová reakcia nám umožňuje vo vypätých situáciách krátkodobej, až niekoľko dní tvající vypätie síl, po ktorom však musí nasledovať dlhšie obdobie oddychu a zvýšenej únavy.

chronická únava

Po telesnom zotavenie za normálnych okolností pocit únavy zmizne. Únava však nemizne vtedy, keď

• existuje pretrvávajúce (chronický) zápal postihujúci väčší objem tkaniva
• dochádza k neustálemu poškodzovaniu buniek (chemoterapia, autoimunita , chronická intoxikácia, radiácie ...)
• je chorobne zvýšená hladina interleukínov (IL-1, 6, 10 ...) či iných zápalových molekúl

Je teda zrejmé, prečo je nevýslovný pocit únavy atribútom chemoterapia, rádioterapia a mnohokrát aj autoimunitných ochorení. V týchto prípadoch hovoríme o chronickej únave. Označenie chronický únavový syndróm sa používa hlavne vtedy, keď príčina únavy nie je známa a predpokladá sa, že ide o primárnu nerovnováhu imunitných molekúl. Príčinou však často býva skrytá infekcie (napríklad neporiadne sa správajúce pľúcnej chlamýdie či nepodarený vzťah s vírusom Epstein-Barrovej ) alebo iný skrytý chorobný proces, často autoimunitné.