Vážený návštevník, toto je strojovo preložený článok. Vo svojom pôvodnom znení (česky) je plne zrozumiteľný a je podložený nezávislou vedeckou literatúrou. Strojový preklad však má ďaleko k dokonalosti a jeho čítanie vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a fantázie.

Drobečková navigace

Hojenie rán a rekonvalescencia

Hojenie rán má dve fázy: fázu proliferačnej, kedy dochádza k ucelení rany rastom nového tkaniva, a fázu remodelácie, kedy sa vstrebe prebytočná tkanivo a jazva v ideálnom prípade úplne zmizne, či už išlo o úraz, alebo chirurgický zákrok. Bezprostredne po zranení hrá úlohu koagulácie (zrážania krvi) a imunitný systém . Do miesta poškodenia vniknú makrofágy, ktoré konzumujú prach a infekčné častice . Častice väčších rozmerov odplaví hnis, ktorého veľkú časť tvorí protilátky a DNA odumretých leukocytov. Jazva pri hojení vzniká vždy. Nie vždy však musí byť viditeľná. Aj vnútorné zranenia (svalov, šliach, čriev, ba dokonca i pečene) sa hojí Fibrotické - tj. Jazvou. U zlomenín vzniká kostnej svalek, čo je vlastne tiež jazva. Fibrotické tkanivo spevní zranené miesto, ktoré bude vždy o niečo pevnejšie než okolie. Úplne nakoniec dochádza pri hojení k regenerácii nervov.

Krvné zásobenie pri hojení rán

O tom, ako sa rana bude hojiť, často rozhoduje krvné zásobenie. Po zranení totiž vznikajú časti tkaniva trpiace nedostatkom kyslíka (ischémiou). Difúziou sa kyslík do odrezaných oblastí dostane nie ďalej, než na vzdialenosť 1-2mm. Preto je kľúčové, ako rýchlo do problémovej oblasti vrostou nové kapiláry a cievy. Tie na nedostatok kyslíka reagujú podivuhodne rýchlo. (Preto tiež môžu rásť nádory - hoci nádor je tvorený zvrhlým bunkami, cievy, ktoré do nich vrastajú, sú úplne normálne a len si plní svoju zásobovaciu povinnosť. Niekedy to potom nádor preženie a delí sa rýchlejšie, než cievy stačí rast, preto histologové nachádzajú vnútri tumorov nekrotická ložiská. Tých si zase všimne imunitný systém ... Ale to som zase odbočil do rakoviny, ja popleta.) Preto má význam sa pýtať, aké látky ovplyvňujú (zrýchľujú alebo spomaľujú) rast kapilár do nového tkaniva. Tie, ktoré rast kapilár zrýchľujú, majú význam pri hojení. Tie, ktoré ho blokujú, možno pomáhajú proti niektorým nádorom. Perlička: V prvých niekoľkých hodinách po zranení je odborníčkou na krvné zásobenie pijavka lekárska , ktorá má na konte nejedného zázračne vyliečeného pacienta s přišívanými prstami a pomáha aj u srdcových chorôb.

Regenerácia ako faktor zdravia

Z teoretického hľadiska je existencia každej tkaniva výslednicou dvoch vplyvov: ranivých a hojivých. Ranivé vplyvmi reprezentujú záťaž (mechanickú, chemickú, oxidačné, radiačnej ...), hojivé zase prirodzenú regeneračnú schopnosť. Za normálnych okolností hojivé vplyvmi vysoko prevažujú a tkanivo zostáva zdravá. Pri chorobe však môžu prevládnuť vplyvmi ranivé a bez zjavného dôvodu sa zrazu vytvorí vred predkolenia či iné nekrotické ložisko, ako tomu býva u cukrovky a cievnych chorôb . Pri týchto stavoch môže aj mierne posilnenie regeneračné schopnosti organizmu viesť k úplnému zahojeniu.

V 20. a hlavne v 21. storočí bol u mnohých rastlinných adaptogénov experimentálne potvrdený regeneračný účinok na tkanivá cicavcov. Tieto účinky adaptogénov sa využívajú jednak k zlepšeniu vzhľadu pokožky , k hojeniu niektorých typov kožných zápalov , spomaľovanie procesov starnutia a tiež u závažnejších zranenia a rekonvalescencii u pooperačných stavov. U modelového adaptogénu ženšenu pravého bol zistený pozitívny vplyv aj u popálenín a kožných zranenia. Účinok adaptogénov pri hojení rán možno sčasti vysvetliť regeneračným vplyvom na krvné riečisko (rast kapilár atď.)

Hojivé a rekonvalescenčných účinky ženšenu

Starobylé učebnice TČM popisujú využitie ženšenu pravého na liečbu niektorých kožných zápalov (atopická dermatitída atď.), Pri zraneniach kože a tiež pri väčších úrazoch. Štúdiom literatúry som dospel k názoru, že tento účinok je reálny a nie je len artefaktom sklonu k nepublikované negatívnych výsledkov (ako je to podľa môjho názoru napríklad u štúdií popisujúcich priamy protirakovinový účinok ženšenu). Pozitívny účinok ženšenu na hojenie zranení sa dnes najčastejšie využíva u pooperačných stavov. Väčšina štúdií z tejto oblasti pochádza z niekoľkých posledných rokov:

Ďalšie adaptogény a liečivé rastliny s hojivými účinkami

Ženšen zďaleka nie je jediný hojivý adaptogén. Nemecká štúdie Wang2013wpf študovala účinok viacero TČM bylín na modeli prežívanie a delenie ľudských keratocytov. Najväčší hojivý účinok táto štúdia zistila u pivonky krovité , o niečo menej účinný bol ženšen notoginseng , děhel čínsky a zimolez japonský . Podľa Chen2013ain astragalosid IV kozinca blanitého zlepšoval hojenie rán a obmedzoval zjazveniu. Hojivý vplyv antioxidačného kurkumínu sumarizuje prehľad Tejada2016whe . Vlastné štandardné kombinácie bylín pri úrazoch má TČM. K ich využitiu navštívte praktika TČM. K ďalším hojivým léčivkám sa radí vrcholák tříslovinný ( Bag2013dtc ) a Kamejk lekárska . Účinné sú aj naše tradičné liečivky: listy i plody ostružiny , bez , drieň a ďalšie vrátane nám všetkým dobre známe hlúbovej zeleniny kapustové ( Rebolla2013ebo ). Nejasné je využitie kostihoja , ktorý vnútorne nie je úplne bezpečný. Podľa Tie2012glp zlepšuje hojenie liečbe vzdorujúcich rán a vredov u diabetu tiež leskokôrka lesklá .

| 2010 - 1.11.2018