V stručnosti: Kedysi sa hovorilo jednoducho slepý, hluchý, potom je nahradil nevidiaci, nepočujúci, a potom zrakovo a sluchovo postihnutý. Z iniciatívy samotných chorých sa dnes opäť prechádza k faktickým popisom zdravotného stavu. Prostá slová typu slepý, hluchý sú opäť prípustná, dokonca vhodnejšie ako vyhýbavé eufemizmy. A nie je to len tým, že móda chodia v kruhoch - hlavným dôvodom je prekvapivo snaha o zachovanie čo najväčšej dôstojnosti chorých.
Zmena prichádza ako obvykle v závese za angličtinou. Anglofóni totiž majú pre eufemizmy slabosť. V reťaze eufemizmů zašli tak ďaleko, že začali chorým plošne hovoriť "people with disabilities", teda "ľudia so zníženými schopnosťami". Keď ale vyprchalo nadšenie z nahradenia krátkych slov typu "slepý", "hluchý" popisy nevhodnými k nadávania, ľudia si si uvedomili že eufemisticky opis vlastne vynáša súdy o schopnostiach, čo je ešte horšie ako prosté konštatovanie choroby. Beethoven bol hluchý, Maresjev beznohé, zníženej schopnosti ale nemali (ne aspoň v porovnaní s bežnými ľuďmi). V snahe toto riešiť bola "disability" ďalej nahradená krycím slovom "challenge" (výzva, prenesene problém), ako v nepreložiteľné "mentally challenged". Ďalej sa objavil termín "differently abled", snáď preložiteľný ako "inak uspôsobený", snáď kvôli tomu aby sa módne psychiatrické diagnózy (autizmus, pseudonemoc "detská hyperaktivita s poruchou pozornosti", Aspergerov syndróm ...) nemuseli označovať za choroby. Ale Beethovenova trvali na tom, že sú len hluchí, a ak sú "inak prispôsobaní", tak nie v dôsledku svojej hluchoty. Svojmu postihnutia sa prispôsobili podľa svojich možností, sami najlepšie vedia čoho sú a nie sú schopní a cíti sa trápne, keď ostatní predstierajú, že je pravda to, čo pravda nie je. Príbeh anglických eufemizmů pre postihnuté som sledoval len okrajovo, aby som bol "in" v gramatike, takže si trochu vymýšľam, ale takto nejako to bolo. O týchto témach sa navyše osobitne v USA určite písali celé bychle, na to oni sú, na rôzne divné "social group studies", takže o upresňujúce literatúru pre záujemcov by nemala byť núdza.
Najnovšie sa teda v profesionálnom označovanie chorôb prestalo toľko sledovať, či slová niekto používa ako pejorativu a začalo sa dbať hlavne ich faktického významu. Trebárs "crippled" je opäť in. (Nepliesť s kretén, čo je najhanobnejšej eufemizmus aký poznám.) V anličtině existujú celej smernice o tom, ako používať slová "impairment" ⊃ "disability" ⊃ "handicap". V češtine je situácia menej vyhrotená. Krycia pojmy "telesne / duševne postihnutý" sú stále ešte popisné a nevynášajú žiadne súdy, aj keď za ich najväčšej slávy bol bližší faktický opis postihnutia považovaný za netaktný. Vlastne jediné slovo, na ktoré sa možno zúrivo vrhnúť, je choroba / chorý, ktoré sa po anglickom vzoru nahrádza uprednostňovanými tvary choroba / chorý. Tento text píšem tak trochu aj preto, aby som dal najavo, že o tom viem, aj keď sa zaužívaným slovám choroba, chorý, nemocnice vyhýbať nehodlám. Inak ale vývoj smerom k etymologické presnosti vítam. Dúfam, že povedie k emancipácii i ďalších krátkych, etymologicky správnych nosonym a etnonym, doteraz omylom cenzurovaných čoby obyčajné nadávky.
