Keď nás niekto požiada, aby sme si predstavili typického blázna, najpravdepodobnejšie nám na mysli vynorí schizofrenik, vydávajúci sa za arcibiskupa či cisára pána. Napriek akejsi definíciu je schizofrénia v praxi len o málo viac než krycím menom pre "bežné šialenstvo".
Súbor chorôb zvaný schizofrénie si svoju jednoliatu existenciu udržuje, zdá sa mi, hlavne vďaka ich "úspešnej" liečbe antagonistami dopamínu . Inaktivácia dopamínových dráh je totiž kľúčom, ktorý bláznov zázračne upokojí, takže je personál blázinca ľahšie zvláda, alebo sa ich dokonca môže zbaviť do domácej liečby. (Než sa začnete čudovať odkiaľ beriem drzosť hovoriť blázon a šialenec, prečítajte si niečo o najnovších trendoch nosonym .) Hovorí sa, že kedysi populárne lobotomie funguje práve preto, že preruší dopamínové dráhy vedúcej z VTA do predného mozgového laloku. Psychiatrickým kladivom na schizofréniu je haloperidol, zvaný tiež chemická lobotomie. Haloperidol na dlhú dobu zablokuje dopamínové dráhy, bez toho aby pritom zničil polovicu pacientovej mozgovej kabeláže. Pracovníci psychiatrických liečební si haloperidol a spol. nevedia vynachváliť, populárny bol už ich predchodca chlórpromazín.
Podľa vzrastajúceho počtu názorov (vrátane môjho) ale schizofrénie nie je primárne dopaminergickí choroba. Haloperidol - rovnako ako lobotomie - skôr len spôsobí, že chorí trpiaci šialenstvom stratí o svoj šialený program záujem. Existujú zaujímavé práce, ktoré stavajú schizofréniu do úzkej súvislosti s tvorivým myslením. V tomto výklade by schizofrénie bola prejavom anomálne tvorivosti.
Než sa v štúdiu téme schizofrénie dostanem ďalej, poukážem zatiaľ aspoň na účinky ženšenu pri ochrane dopaminergných neurónov pred odumieraním .
