Lotos indický (niekedy tiež lotos ořechonosný) patrí k posvätným rastlinám Ajurvédy a je v ríši rastlín po mnohých stránkach výnimočný. Táto vodná rastlina patrí k najdôležitejším adaptogenům. Celá rastlina je jedlá, ale pestuje sa pomerne ťažko, takže sa využíva hlavne ako liek a pochutina.
Účinky a užívanie lotosu
Pre ľudskú konzumáciu sú najdôležitejšie odnože (hľuzy) rastúce v bahne a semená (lotosové oriešky), ktorá dozrievajú v terčovitých plodstvo vyčnievajúcich nad hladinu. Z lotosových orieškov sa pred konzumáciou odstraňuje horký kľúčik (plumula nelumbinis), ale aj ten je jedlý a používa sa ako liečivo s protizápalovými vlastnosťami.
Liečivé vlastnosti má aj list tejto rastliny - folium nelumbinis. Má mierny diuretický a laxatívny účinok a považuje sa za vhodný doplnok stravy pri redukčnej diéte. Jeho hlavnými účinnými látkami sú lotosové flavonoidy, ktoré sú v menšej miere prítomné tiež v podzemku ďalších častiach tejto rastliny.
Lotosové orechy ďalej (podľa TČM) pôsobí proti starnutiu , upokojujú myseľ, zlepšujú spánok , posilňujú imunitný systém, zlepšujú trávenie a celkovo posilňujú organizmus. Zlepšujú tiež sexuálne funkcie. Ešte účinnejšie sú lotosové korene či hľuzy. V medicíne sa ale používa každá časť lotosové rastliny. Zbierajú a sušia sa kvety, listy a dokonca aj horké klíčky (embrya), ktoré sa normálne z lotosových orechov určených na konzumáciu pre svoju horkú chuť odstraňujú (majú protizápalové a upokojujúce účinky). Lotosové listy sa považujú za vhodný doplnok pri redukčnej diéte.
Lotos ako výnimočná rastlina
Nemusíme vôbec veriť v jeho náboženskú posvätnosť, aby sme lotos uznali za výnimočný. Hoci ide o vodnú rastlinu, dožíva sa veku lesných stromov a prežíva na rovnakom stanovisku desiatky a stovky rokov za pomoci koreňových hľúz zakotvených v bahne. Evolúcia lotosu je preto veľmi pomalá, takže je táto rastlina (podobne ako ginko dvojlaločné) veľmi starobylá, živé fosílie. Život lotosové rastliny väčšinou ukončí až vyschnutie vodné plochy, kde rastie. K tomu môže dôjsť napríklad zemetrasením (v oblastiach kde lotos rastie sú silné zemetrasenia častá), zmenou koryta rieky, alebo inou zmenou miestnych vodných pomerov. Na zmenu vodných pomerov je ale lotos dokonale pripravený. Má totiž šialene dlhú trvanlivosť semien. Nepoškodené lotosové orechy si zachovávajú klíčivosť dlhšie ako 1000 rokov! Semená lotosu sa prvých niekoľko rokov vôbec neobťažujú klíčiť a vyklíči až potom, keď majú absolútnu istotu, že sa nad nimi nachádza stabilná vodná plocha.
Lotosový oriešok potrebuje niekoľko rokov pobytu v úplne premočené pôde, aby začal klíčiť. Týmto spôsobom sú lotosová semená schopná vyčkať, než sa rieke opäť neuráčí tiecť na rovnakom mieste, alebo ako sa tam z iného dôvodu opäť neobjaví vodná plocha. Mimoriadna veľkosť a vysoký obsah živín v lotosových semenách im potom umožní klíčiť z hĺbky bahna až nad vodnú hladinu. Schopnosť semien vyklíčiť po niekoľkých storočiach je tiež obranou pred predátormi - lotos v jazierku opäť vyrastie desiatky rokov potom, čo posledný vodné krysy živiaci sa lotosovými odnože na danom mieste zabalili živnosť. Bolo by zaujímavé vedieť, ako lotos tak dlhú trvanlivosť semien dosahuje. Sčasti k tomu asi prispieva aj nepriedušná škrupina, ale je jasné, že lotosové orechy sú tiež vybavené vysoko účinnými antioxidantmi a opravnými systémami, pretože prečkať 1000 rokov predsa len nie je žiadna sranda. Neviem, či účinok lotosových orechov proti starnutiu nejako súvisí s ich vlastnou dlhovekosťou, ale minimálne je to (asi ako náuka o signature) dobrá mnemotechnická pomôcka.
Ďalšou zaujímavou vlastnosťou lotosu je jeho samočistiaca schopnosť. Listy aj kvety lotosu silne odpudzujú vodu aj bahno, takže hoci rastú z bahna, sú stále čisté. Dokonca sa pre túto vlastnosť ujal názov lotosový efekt. Nielenže sú orgány lotosu pokryté voskom, ale navyše má tento vosk mikroštruktúru vytvarovanú do ihličiek. Lotosový efekt používajú aj niektoré druhy žaburinky a ďalších vodných rastlín a má samozrejme svoje uplatnenie aj v technike.
Aj kvety lotosu sú veľmi staromódny. Kým rastliny s rýchlou evolúciou majú väčšinou drobné kvety orientované na špecializované opeľovače (včely a motýle s dlhým násoskou), lotos má veľký, opulentné kvet opeľovanie drobnými chrobáčikmi a inými staromódnymi opeľovače. Tí sa do lotosového kvetu zlietavajú podvečer, pretože kvet sa na noc zatvára a jeho okvetné plátky hotelových hostí vnútri dokonale uväzní. Vo veľkom kvetu potom majú chrobáčiky ako na nejakom mejdane postarané o potravu (lotos vytvára nadbytok výživného peľu) a voňavý nocľah na hebkých kvetných lupienkoch. Naviac ku všetkému sú však lotosové kvety aj vyhrievané!
Lotos je totiž jednou z mála rastlín majúcich schopnosť vytvárať teplo riadeným rozkladom škrobu. V krajinách, kde rastie, síce v noci nie je príliš veľká zima, ale chrobáčiky sú tam zase zimomřivější, takže pre ich väčšie pohodlie udržuje lotos kvety až o 20 ° C nad okolitou teplotou. Zatvorenie hostia prehľadávajú všetky zákutia veľkého kvetu, hodujú, klebetia a pária sa. V priebehu noci mnohokrát oblezou veľkú bliznu a veniec peľníc, takže keď sa kvet ráno opäť otvorí, je postarané o dokonalej opelenie.
K ďalšiemu štúdiu vážnym záujemcom o túto rastlinu odporúčam prehľad Paudel2015ppb .
