Vážený návštevník, toto je strojovo preložený článok. Vo svojom pôvodnom znení (česky) je plne zrozumiteľný a je podložený nezávislou vedeckou literatúrou. Strojový preklad však má ďaleko k dokonalosti a jeho čítanie vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a fantázie.

Drobečková navigace

Porovnanie adaptogénov a paracelsovských liekov

Medzi adaptogény a paracelsovskými lieky sú podstatné rozdiely v ich definícii aj v ich liečebnom použití.

O liečbe chorôb

Jednoducho povedané, zdravie je súhrnom mnohých fyziologických parametrov, ktoré sa udržujú v rovnováhe. Príbuzný termín je homeostázy. V každom prostredí na organizmus pôsobí faktory, ktoré ho od rovnováhy odchyľujú. Súhrne týchto faktorov sa hovorí stress v širokom zmysle slova, slovensky jednoducho záťaž. Tejto záťaži organizmus v rámci svojho adaptačného rozmedzí odoláva - adaptuje sa na ňu. Ak záťaž prekoná adaptačné rozmedzí organizmu, nastáva dlhodobá významná odchýlka od fyziologickej rovnováhy - choroba alebo smrť.

Poznámka: Z hľadiska teoretickej medicíny je táto definícia zdravie príliš zjednodušená, ale tu postačí.

Paracelsovské lieky - nenáročná definícia, ťažké užívanie

Podľa paracelsovského paradigmy môže byť liekom každá účinná látka vrátane jedov. Presnejšie povedané, paracelsovský pohľad medzi jedy a lieky vôbec nerozlišuje. Pokiaľ je v nejakej konkrétnej indikácii (hlavnom účinku) terapeutický index nejakej látky (pomer LD 50 / ED 50) väčšie ako 1, možno túto považovať za paracelsovský liek. Historicky sám Paracelsus používal na liečbu zlúčeniny ortuti, arzénu a ďalšie anorganické aj organické jedy. Na tých najľahšie pochopíme, že za nenáročnosť definícia platíme u paracelsovských liekov nutnosťou

  • precízne, na miligramy štandardizované liekovej formy
  • opatrného predpisovania a presného dodržiavania dávok

U paracelsovských liekov nie je na závadu jednostranné pôsobenie na fyziologické parametre. V dôsledku toho možno tieto použiť len vtedy, keď existuje odchýlka od fyziologickej rovnováhy - choroba. Pri podaní zdravému jedincovi paracelsovský liek spôsobí odchýlku v opačnom smere, chorobu opačnú. Príklad: Atropín je možné podať ako protijed pri muskarínové otrave. Pri podaní zdravému jedincovi je atropín sám jedom. Iný príklad: Inzulín je liekom u diabetikov so zvýšenou hladinou cukru v krvi (hyperglykémiou). Ak sa inzulín podá ľuďom s normálnou hladinou cukru, vedie k hypoglykémii, strate vedomia a môže byť smrtiace.

Výhodou paracelsovských liekov je to, že nenáročná definícia nám dáva na výber z veľkého množstva chemikálií, medzi ktorými sa nájdu účinné antibiotiká a ďalšie lieky. Nevýhodou sú "vedľajšie účinky" (paracelsovské paradigma slovo jedovatosť nepoužíva), ktoré vyžadujú precízne liekovú formu a dávkovanie. Lekár musí "vedľajšie účinky" pri liečbe paracelsovskými liekmi poznať a brať do úvahy.

Adaptogény - reštriktívny definícia, jednoduché užívanie

Na rozdiel od paracelsovských liekov je definícia adaptogénu oveľa náročnejšie. Táto reštriktívna definícia však umožňuje relatívne nenáročné užívania a dávkovanie. Adaptogény nesmie mať jednostranný účinok na fyziologické parametre. Pri odchýlke od normálu môže adaptogén navracať fyziologický parameter späť smerom k zdraviu, ale u zdravých nesmie vyvolávať odchýlku opačnú. Príklad: ženšen pôsobí zníženie krvného tlaku u niektorých typov experimentálne hypertenzie ( Lee2016aek , Zhao2015epn , Lee2014rmp ). U pacientov s normálnym alebo zníženým tlakom však nepôsobí hypotenzii ( Chen2012krg , Ping2011eas , Liang2005pns ).

Výhodou adaptogénov je to, že ich môžeme užívať ako keby to boli potraviny. Presnejšie, v tejto kategórii už máme k aktuálne dispozícii stovky liečivých rastlín , ktorých konzumácia je pre nás vďaka našej evolučnej minulosti úplne bez nebezpečenstva. Nevýhoda: Adaptogény sú z definície "chytré lieky", avšak tie dnešné sa z veľkej časti spoliehajú na vnútornú inteligenciu nášho tela. Vývoj umelých adaptogénov novej generácie bude kvôli tejto požiadavke podstatne ťažšie ako vývoj nových paracelsovských liekov.

| 6.8.2008