Vážený návštevník, toto je strojovo preložený článok. Vo svojom pôvodnom znení (česky) je plne zrozumiteľný a je podložený nezávislou vedeckou literatúrou. Strojový preklad však má ďaleko k dokonalosti a jeho čítanie vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a fantázie.

Drobečková navigace

Porovnanie adaptogénov a paracelsovských liekov

Krátke zhrnutie: Medzi adaptogény a paracelsovskými lieky sú podstatné rozdiely v ich definícii aj terapeutické použitie.

Adaptogény v liečbe chorôb

Zdravie je (zjednodušene) súhrnom mnohých fyziologických parametrov, ktoré náš organizmus udržuje v rovnováhe. Príbuzný termín je homeostázy. Choroba je (zjednodušene) odchýlkou týchto parametrov od normálu. V každom prostredí na organizmus pôsobí záťažové faktory, ktorým musí odolávať (adaptovať sa na ne). Súhrne záťažových faktorov sa hovorí stres (angl. Stress) v širšom zmysle slova. Rozmedzie záťažových faktorov prostredia, ktoré ešte organizmus v zdraví znáša sa nazýva adaptačné rozmedzí. Pokiaľ dôjde k odchýlke fyziologického stavu od normálu, môže lekár zasiahnuť liečebným zákrokom (napríklad podaním lieku) tak, aby došlo k návratu fyziologických parametrov k normálu. Podanie vhodného adaptogénu vedie (podľa definície) k rozšíreniu adaptačného rozmedzí. Preto sa hovorí, že adaptogény upevňujú zdravie (vede o upevňovanie zdravia sa hovorí valeologie). Môžu ale slúžiť aj k prinavrátenie zdravia, tj. Na liečbu chorôb.

Poznámka: Ide o úplne základné, škôlkárske výroky z odboru teoretickej medicíny , ktoré však na účely tunajšie diskusie pojmu adaptogén postačí.

Paracelsovské lieky - liberálny definícia, náročné užívanie

Podľa paracelsovského paradigmy môže byť liekom každá účinná látka vrátane jedov. Presnejšie povedané, paracelsovský pohľad medzi jedy a lieky vôbec nerozlišuje. (Ešte presnejšie povedané jedy preferuje, ale to sa nepatrí hovoriť.) Pokiaľ je v nejakej konkrétnej indikácii (hlavnom účinku) terapeutický index liečiva (pomer LD 50 / ED 50) väčšie ako 1, možno túto látku využiť aj na liečbu a nie len k chemickému boji. Inými slovami, ide o liek paracelsovského typu. Samotný Paracelsus historicky na liečbu používal zlúčeniny ortuti, arzénu a ďalších vychytaných ťažkých prvkov. Na tých najľahšie pochopíme, že u paracelsovských liekov platíme za nenáročnosť ich definície nutnosťou:

  • precízne, na miligramy štandardizované liekovej formy
  • opatrného predpisovania a presného dodržiavania dávok

U paracelsovských liekov sa predpokladá, že lekár vie, u akých parametrov a v akom smere je pacientov stav odchýlenie od normálu. Príklad: U pacienta s prekyslením žalúdka možno podať Antacid či iný liek znižujúci sekréciu kyseliny chlorovodíkovej. Avšak podanie rovnakého liekov zdravému človeku vedie k odchýlke fyziologického parametra kyslosti žalúdka pod normál. Lekár teda nemôže dať na to, keď mu pacient povie, že trpí "pálením záhy". Musia vykonať diferenciálnu diagnózu: vyšetrenie, ktoré potvrdí, že skutočne ide o zvýšenú koncentráciu žalúdočnej kyseliny a nie o nejakú inú chorobu spôsobujúca pálenie záhy. Iný príklad: Inzulín. U diabetika s nadmernou koncentráciou krvného cukru možno tento hormón podať k okamžitému riešeniu fyziologickej odchýlky od normálu. Ale podanie inzulínu normálnemu jedincovi alebo jedinci trpiacemu hypoglykémiou môže viesť až k smrti. Preto nosí diabetici vreckové merač glykémie a farmaceutické firmy vyhrávajú ceny za smart delivery systémy inzulínu. Naproti tomu pacient, ktorý o svojom rodovom sklone k diabetu vie a svoju diétu starostlivo dopĺňa vysokými dávkami antidiabetických adaptogénov , túto chorobu dostane o 5 rokov neskôr (alebo ju nedostane vôbec). Na rozdiel od inzulínu tento pacient pri konzumácii antidiabetických adaptogénov nemusí riešiť to, aké je momentálne jeho krvný zloženie a akú má práve glykémiu.

Výhodou paracelsovských liekov je to, že precízne lieková forma a precízne diagnóza fyziologického stavu nám umožňuje terapeuticky využiť obrovské množstvo jedov, ktoré by sa bežní bylinkári báli aj len vziať do ruky. Paracelsovský prístup sa najviac preslávil vynálezom účinných antibiotík , pretože bežným bylinkovým antibiotikám sa mikróby so svojou prekliato rýchlou evolúciou už dávno boli prispôsobili. Nevýhodou paracelsovských liekov sú však ich tzv. Vedľajšie účinky (pre paracelsovské paradigma je slovo jedovatosť tabu) a tiež spomínaná nutnosť precízne diagnózy a liekové formy (zatiaľ čo adaptogény možno jesť "len tak").

Adaptogény - náročná definícia, múdrejší pôsobenie

Na rozdiel od paracelsovských liekov je definícia adaptogénu náročnejšie. Nepripúšťa látky jedovaté ani jednostranne pôsobiace. Vyžaduje, aby adaptogén na ten-ktorý fyziologický parameter vždy pôsobil v smere normalizácie (návratu ku zdraviu) bez ohľadu na to, v akom smere od normálu je daný parameter vychýlený. Vyžaduje, aby u ľudí úplne zdravých okrem upevnenie zdravia adaptogén žiadne ďalšie vedľajšie účinky nemal. To sú veľa prísne požiadavky a je až prekvapujúce, že je niektoré byliny a chemické látky tieto požiadavky skutočne spĺňajú, bez ich molekuly mali vo svojej nanohlavičce nanopočítač s umelou nanointeligencí. Robia to väčšinou tak, že sa spoliehajú na prirodzenú inteligenciu nášho imunitného systému a svoje výpočty vykonávajú na chemickom mikropočítaču bežiacom skrze signálne kaskády a genetickej siete v cytoplazme každej našej bunky. Fungovania prírodných adaptogénov u ľudských pacientov je tiež postavené na miliónoch rokov koevoluce cicavcov s rastlinami, kde my čoby opice sme sa už naučili tolerovať väčšinu sekundárnych metabolitov a obranných látok rastlín v džungli, zatiaľ čo rastliny sa na oplátku prefíkane naučili poskytovať nám veľmi hodnotné molekuly s minimálnou energetickú investíciou. A pretože po treťohorných lesoch žiadni drogisté s lékarnickými váhami nebehali, naučili sa rastliny, že viac zarobia, keď budú predávať adaptogény, než keby predávali paracelsovské lieky. Extrémnym prípadom je ženšen pravý, rastlina rastúca v úplne zatienených hlbokých lesoch, v úplnom energetickom nedostatku, rastlina, ktorá si nemôže dovoliť pridať do svojich bobúľ ani štipku drahocenného cukru. Pod týmto evolučným tlakom urobil ženšen rozhodnutia svoje bobule okrem nápadne červenej farby zatraktívniť kvalitnými adaptogény - steroidnými saponíny zvanými panaxosidy. Kvôli panaxosidům zvieratá a vtáky túto rastlinu intenzívne vyhľadávajú, aj keď je zriedkavá a jej zber je oveľa náročnejšie, než pásť sa na bežných lesných plodoch. (Číňania potom vo štvrtohorách urobili evolučnej rozhodnutia vynájsť rýľ a ženšen kvôli jeho liečivosti vo svojich lesoch vyhubiť, čo ale pochopiteľne ženšen dopredu nemohol vedieť.)

Lekári by preto adaptogény mali poznať a svojim pacientom je vedieť odporučiť, hoci treba ich užívanie nevyžaduje miligramovou presnosť. Veď odporúčania týkajúce fajčenie, životného štýlu a obezity tiež nevyžadujú presné váhy. (U váhy, ktorú obézny nutne musia k udržateľnej hmotnostnej redukcii denne používať stačí presnosť na 50 gramov, polkilové presnosť väčšiny lacných váh nestačí!) Adaptogény sa predpisujú typicky s presnosťou na gramy. Lekári znalí TČM majú navyše k dispozícii pokladnicu štandardných bylinných zmesí, ktoré sa všeobecne viac blíži adaptogenům než paracelsovským liekom. TČM jasne ukazuje, že výhovorky, že adaptogény robí lekárov a lekárnikov zbytočnými neplatí. Príklad: Praktik TČM prijme pacienta s mŕtvicou. Nevie presne, čo mu je, nemá k dispozícii tomograf, centrifúgu ani HPLC, ale podľa tradície predkov nasadí ženšen pravý a veľa ďalších bylín, ako sa to v priebehu asi 10 rokov trvajúceho štúdia TČM učil od svojich majstrov. Ženšenom chráni tkanivo pred ďalším poškodením, stabilizuje krvný tlak ( Chen2012krg , Ping2011eas , Liang2005pns ), zmierni riziko trombózy bez zhoršil krvácanie a indukuje rýchlejšiu reparáciu a regeneráciu. Naproti tomu náš lekár s MUDr. diplomom nasadí u srdcovej mŕtvice vysokú dávku aspirínu a veľa ďalších liekov podľa svojich osnov. Aspirínom chráni pacienta pred ďalšou trombózou a zabraňuje pokračujúcemu poškodeniu ischemickej tkaniva. Ženšenom však jeho účinok posilní. Ak by nasadil len aspirín bez ženšenu, dosiahol by sotva polovice účinku. A pretože nie je včerajšie, s prehľadom pritom přihmouří obe oči nad kopou článkov a pamflety varujúcich západnej lekára pred podávaním ženšenu u kardiakov.

Výhodou adaptogénov je to, že ich môžeme predpisovať a užívať s oveľa menšími obavami ohľadom dávkovania, diferenciálnej diagnózy pacienta a nežiaducich účinkov. Existujú prinajmenšom desiatky značne prospešných bylín , ktorých konzumácia z dôvodov uvedených vyššie prospieva pri špecifických chorobných stavoch, bez toho, aby kládla terapeutická obmedzenia bežnej liečbe týchto stavov inými metódami súčasnej medicíny. Nevýhoda adaptogénov: Nie sú to zázračné lieky. Dokonca možno povedať, že sa lepšie uplatnia ako dlhodobá prevencia, než pri riešení akútnych krízových zdravotných stavov, kde exceluje naša (západná) chirurgia a paracelsovská farmakoterapie. Adaptogény však slúži ako inšpirácia, aby sa lekári, farmaceuti americkí biokyberinženýři menej venovali preberanie telesných funkcií, ktoré si zdravý ľudský organizmus sám prirodzene zabezpečuje (napr. Smart delivery systémy dávkovanie inzulínu) a väčší dôraz kládli na rozširovanie ľudských horizontov a vývoj umelých adaptogénov novej generácie , ako tomu kážu žiarivej zajtrajšky, ku ktorým česká spoločnosť reálneho kapitalizmu nevyhnutne speje.

| 30.1.2018