Vážený návštevník, toto je strojovo preložený článok. Vo svojom pôvodnom znení (česky) je plne zrozumiteľný a je podložený nezávislou vedeckou literatúrou. Strojový preklad však má ďaleko k dokonalosti a jeho čítanie vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a fantázie.

Drobečková navigace

Fytochemické názvoslovie

Pamätám si, že prvýkrát som na fytochemické názvoslovie narazil, keď som si ako dieťa čítal Atlas liečivých rastlín (Macků, Krejča; zo SAV). Vtedy som nezrozumiteľné slová bral len ako ďalšie potvrdenie odbornosti inak príjemného a logického textu. Očakával som, že slová ako alkaloidy a saponíny budú súčasťou nejakého presného systému názvov rastlinných látok, ktorému nerozumiem. Zastrašil ma to natoľko, že som sa k štúdiu definíciou fytochemických termínov odvážil až ako skúsený cap.

Fytochemické názvoslovie rýchlo a bez rukavičiek

Termíny fytochemické názvoslovie vychádzajú väčšinou z pracovných metód fytochémia:

  • alkaloidy - látky zásaditého charakteru obsahujúce dusík
  • glykozidy - látky, na ktoré sú napojené cukrové zvyšky
  • saponíny - látky, ktoré tvoria pri trepania penu
  • horčiny - látky horkej chuti (rovnako ako kyseliny sú látky chuti kyslé, všakže)
  • triesloviny - látky, ktoré zráža bielkoviny
  • silice - prchavá nepolárne frakcie oddeliteľná z rastlinného materiálu destiláciou
  • flavonoidy - látky vyznačujúci sa istým typom aromatické kostry
  • atď. (lignany, fytosteroidy ...)

Tento žargón, ktorý by som s láskavým odpustením fytochemiků nazval "dryáčnický latinčinou", je bezpochyby užitočný v prvej fáze výskumu, pretože umožňuje hovoriť o rastlinných výťažkoch, aj keď o nich ešte takmer nič nevieme. Ďalšou výhodou tejto terminológie je potom to, že na nás laikov bez ohľadu na skutočnosť robí dojem hlbokého stavu poznania danej látky alebo rastliny.

Ďalšou špecialitou fytochemické názvoslovie je tvorenie názvov rastlinných látok kombináciou vedeckých mien a štandardných prípon (Nicotiana - nikotín, Coffea - kofeín, Erythroxylon coca - kokaín atď.). Prvým problémom je tu to, že takéto názvoslovie nie je jednoznačné. Tak napr. Kofeín bol tiež pokrstený ako teín (ak bol extrahovaný z čajovníka), mateín (z Yerba maté), guaranín (z guarany) atď. Nám laikom to chvíľu trvá, než sa plne vysporiadame s faktom, že napriek mnohým rôznym menám sa naozaj jedná o úplne rovnakú látku.

Rôzne prípony sa používajú na označenie príslušnosti látky na opísané fytochemickým kategóriám. Napr. u ženšenu (Panax) máme okrem panaxosidů (saponíny, majú príponu -osid preto, že to sú zároveň glykozidy) ešte panaxynol , panaxydol , panaxan, panaxyn, kyselinu panaxovou (alebo sa to má prekladať kyselina Ženšenový?) a mnoho iných.

Topí fytochemické názvoslovie ženšenu a eleuterokoku

Ženšen a eleuterokok dobre ilustrujú problémy fytochemické názvoslovie - v tomto ohľade sa k nim kriticky vyjadruje aj výrečný prehľad Davidovové ( davydov2000es ).

"Panaxosid" kontra "ginsenoid" - môj pohľad na vec

Ženšenový saponíny sa v literatúre označujú ako panaxosidy aj ginsenosidy. Početne častejšia je dnes už názov ginsenoid. Podľa môjho názoru je ale pre označenie unikátnych ženšenových saponínov typických pre rod ženšen (Panax) etymologicky podstatne prijateľnejšiu skupinový názov Panaxosid, než názov ginsenoid. Názov Panaxosid je opodstatnený, pretože tieto látky sú pre rod Panax úplne typické a okrem neho sa v rastlinnej ríši takmer nikde inde nevyskytujú. Názov ginsenoid vyvoláva dojem, že ženšen pravý (P. ginseng) je z hľadiska obsahu "ginsenoidov" nejako význačný. To nie je pravda - aj keď je P. ginseng skutočne tým "najtradičnejším" ženšenom, ženšenový saponíny sa vyskytujú v takmer rovnakom množstve (hoci v iných pomeroch) iu ženšenu amerického (P. quinquefolius) a kvalitatívne sú zastúpené u všetkých ostatných druhov rodu ženšen , vrátane fylogeneticky najmenej príbuzného ženšenu trojlistého (Panax trifolius).

Situáciu trochu komplikuje to, že mnohé konkrétne ženšenový saponíny boli pokrstené menom "ginsenoid Rx n", kde x je malé písmeno abecedy an = 1, 2, 3, ... Voľba názvu chemikálie je na jej objaviteľovi a nekoliduje ak s inými názvami , nemožno proti nej nič namietať. Preto je v týchto prípadoch slovo "ginsenoid" prijateľné, ako v slovnom spojení "ginsenoid Rb 1, patriaci do skupiny panaxosidů".

Názvy konkrétnych panaxosidů

K rozlíšenie veľkého množstva podobných zlúčenín skrývajúcich sa pod názvom Panaxosid / ginsenoid sa opäť z historických dôvodov používa označenie založených na extrakčných metódach - panaxosidy roztiahnuté na chromatografiu sa označujú "Rf" (relative to front - teda vzhľadom k čelu chromatografie), písmenami abecedy ako Ra , Rb, Rc atď., čiže ginsenoid A, ginsenoid B, ginsenoid C atď. Tento systém označovania zrejme dobre slúžil fytochemikům samotným, pre nás laikov je ale príliš nesystematický.

"Eleuterosidy" - nevhodný názov pre obsahové látky eleuterokoku ostnatého

Pokiaľ ide o eleuterokok (Eleutherococcus senticosus) , nesprávne sibírsky ženšen , dobre mienenú Brechmanovu snahu pomenovať komplex jeho účinných látok "eleuterosidy" podľa vzoru ženšenových panaxosidů / ginsenoidov považuje Davidovová ( davydov2000es ) za obzvlášť nevhodnú. "Eleuterosidy" málo zasluhujú ako predponu eleutero-, keďže na rozdiel od panaxosidů boli už skôr popísané z iných rastlín, tak príponu -osid, pretože sa nejedná o špecifické glykozidy, ale o skupinu chemicky rôznorodých látok. Na rozdiel od ženšenu, adaptogénne vlastnosti eleuterokoku nie sú vecou unikátnych chemických zlúčenín, ale kombinácia látok inak známych aj z iných rastlín - treba syringin (orgován, Syringa), daukosterol (mrkva, Daucus), hederasaponin (brečtan, Hedera), sezamin (sezam, Sesamum ) a ďalšie.

| 2009 - 28.10.2018