Vážený návštevník, toto je strojovo preložený článok. Vo svojom pôvodnom znení (česky) je plne zrozumiteľný a je podložený nezávislou vedeckou literatúrou. Strojový preklad však má ďaleko k dokonalosti a jeho čítanie vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a fantázie. Takisto sa môžete odhodlať vyskúšať adaptogény na sebe a objednáť ich na internetových stránkách Ariadne.cz, ktoré odporúčame. Majte prosím na pamäti, že bylinky majú tendenciu účinkovať pomaly: pri skúšaní im preto nezabudnite dať pár dní aby sa účinok mohol dostaviť.

Mgr. Boris Štítnický

Mgr. Boris Štítnický Tu by som pre vás mal akýsi svoj životopis, ktorý vám umožní lepšie pochopiť, čo som zač a čo ma vedie. Musím ale zdôrazniť, že tento životopis nie je všeobecný, ale je písaný len z uhla pohľadu přislouchajícího téme, ktorému sa tu venujem.

Môj kontakt s liekmi začal už v rannom detstve. Moja matka bola lekárka a správala v nich veľkú vieru: Diazepam, meprobamát, Alnagon, stará Algena, Dinyl ... Potom prišiel Rohypnol, ako veľká vzácnosť "západnej" Brufen a potom po revolúcii sa s tými názvami roztrhlo vrece. To ale predbiehajú.

Lieky som ako dieťa dostával aj ja. Na spanie, na upokojenie, antibiotiká, stále. Moja matka to myslela dobre. Na vedomosti mala vynikajúcu pamäť: Dávala mi iba tie lieky, o ktorých čítala, že majú veľmi nízku záťaž na pečeň. Tak som sa vyhol Diazepamu, na ktorom bola závislá moja matka, aj Alnagonu, na ktorom bola závislá moja babička. Hlbšie problémy moja mama nepodezírala. Žili sme na dedine a tak - pretože lekári za minulého režimu mali väčší prístup k liekom - som sa ako 5-ročný stal akýmsi distribútorom liekov. Za služby a službičku v dedine sa totiž platilo lieky, hlavne Alnagonem. Mnohokrát som kráčal po Návsí a niesol som Alnagon k známym to ako pozornosť, to ako závděku. Nosil som ho svojmu učiteľovi z hudobnej školy, babičkiným kamarátkam, remeselníkmi za to, že nám opravoval bicykle a na zákazku vyrábal formy na pečenie ...

Vtedy som sa tiež prvýkrát stretol s lekárskou literatúrou, ktorej bola naša domáca knižnica plná. Nebol som schopný rozumieť krásnej literatúre ani matematickým vzorcom z otcových kníh, a tak som si čítal len rozprávky a lekárske knihy. Mechanizmy účinkov liekov som vtedy ale ešte nechápal, a ani som ich nepovažoval za zaujímavé. Pripadalo mi divné, prečo dospelí liekom venujú takú pozornosť.

Vyrástol som, proti vôli matky som vyštudoval nie medicínu, ale fyziológiu na PRF UK, odbor neurobiológie. Ešte pred dokončením môjho štúdia zomrel môj strýko na zlyhanie pečene. Bol závislý na Alnagonu a kombinoval ho s alkoholom. Ani vtedy som ešte neprozřel. Hovoril som si, že pokrok pôjde vpred, staré lieky sa nahradí novými a bude po problémoch. Po vyštudovaní som prišiel do styku s čínskymi bylinami (tzv. Tradičná čínska medicína), začal som o nich písať a na žiadosť čitateľov tiež zásielkový predávať. Rozhodol som sa, že sa nebudem podobať tým, ktorí u bylín z núdze zdôrazňujú aspekt šarlatánstvo, ale po vedeckej stránke svojmu tovar nerozumejú. Fytochemii dodávaných liečivých rastlín som naštudoval tak, aby som o nej mohol poučovať lekára, a aby som ich mohol porovnávať bok po boku s účinkami iných bylín a bežných liekov. Nie je to ľahká úloha, ale toto sú veci, na ktoré mám hlavu. Založil som tento informačný web adaptogeny.cz a pomohol som sa založením online predajne bylín Ariadne.cz . Potom prišla protibylinná legislatíva, alebo skôr my sme si uvedomili, že platnosť prichádzajú zákony proti liečivým rastlinám, ktoré boli v príprave už dlho predtým.

Negatívne účinky bežných liekov sa na mojom zornom poli objavili znova. So ženami trpiacimi závislosťou na GABA agonistov typu Diazepam som sa stretával aj naďalej. Liek sa dnes volá Zolpidem, je "nebenzodiazepinový", ale účinkuje úplne rovnako ako Diazepam (pozri vysvetlenie Radkina Honzáka ). Pri tej príležitosti som si naštudoval materiály Dr Jamesa Duka , svetovo najuznávanejšieho odborníka na liečivé rastliny všetkých kultúr sveta. Ten vysvetľuje, prečo sú rastlinné obsahové látky principiálne menej škodlivé, než látky syntetické. Pochopil som, že od doby môjho detstva sa bežné lieky nijako nezmenili, žiadny pokrok u nich nenastal. Zmenila sa iba mena liekov, nie ich mechanizmy pôsobenia. Postupne som si - v snahe hájiť liečivé rastliny - preštudoval štatistiky a zistil som, že v USA je na GABA agonistov závislých 30 miliónov žien. Že z desaťtisícov úmrtí v dôsledku "nežiaducich účinkov" hrajú prím lieky, ktorých zloženie je navlas rovnaké ako Alnagon.

Potom sa mi už otvorili oči. Nedávno som videl televízny program, ktorý hovoril, že GABA agonistov v niektorých (pre) civilizovaných krajinách pravidelne užíva až 30% žien. Pochopil som, že svetová populácia žien v čase večernej vo veľkom užíva drogy. Kým sú muži v krčmách, ženy doma potichu užívajú legálne náhradu za alkohol (to je tiež GABA agonista). Táto "sedatíva" v populácii žien vo veľkom spôsobujú psychózy a vyžadujú niekoľkomesačné odvykaciu liečbu (to som tiež osobne pozoroval) antidepresívami typu bupropion, používanými aj odvykanie od iných ťažkých závislostí.

Ja a ďalší, ktorí poctivo píšu o liečivých rastlinách, sa teda v žiadnom prípade nestaviame proti vedeckej medicíne. Nejde nám ani o to, miliardové tržby predavačom liekov uzmout. Ide nám len o to, aspoň malej časti ľudí otvoriť možnosť zvoliť na liečbu niečo, čo je neškodné as trochou šťastia naozaj pomôže. Drogoví díleri v bielych rukavičkách sa ale dnes na liečivé rastliny pozerajú len ako na nepriateľský gang, ktorý je nutné vytlačiť z teritória. Od ľudí ako ja sa neočakáva, že budú mať vlastnú iniciatívu. Očakáva sa, že sa zamestnajú vo farmaceutickej firme a za 28 000 hrubého budú dohliadať na to, ako sa vo veľkej kadi mieša "prášok na spanie" pre polku republiky. S odpustením, môžem sa stať tým alebo oným, Švejk, Ezop, Saturnin, Jeeves, ale toto drahým pánom odporučiť nemôžem. Je to po odbornej stránke trochu komplikované, ale na technickom, úplne apoliticky téme bežných liekov a liekových závislostí možno demonštrovať, že obchodné "koordinácia" nielenže neslúžia väčšine, ale ani žiadne iné ľudské skupine. Ľudia angažovaní v protibylinné legislatíve sa tvári tak tajomne, ako keby za nimi stála najmenej slobodomurárska lóža, ale to je len póza. V skutočnosti ich spája len ochota nepremýšľať a predávať svoju inteligenciu v prospech emergentných javov, ktorých riadiace podstata nie je ľudská. Dá sa čakať, že títo ľudia sa rovnakým spôsobom budú správať aj voči iným emergentním javom z oblastí počítačových sietí, kamerových systémov, odposluchov a nakoniec i genetických manipulácií, ktoré, ako už dávno povedal Francis Fukuyama , pre ľudstvo predstavujú maximálnu nebezpečenstvo. Bol by som rád, keby naša aktivita napomohla tento druh ľudí iu nás lepšie spoznať.

Pár mojich drobných textov nájdete tu: