Vážený návštevník, toto je strojovo preložený článok. Vo svojom pôvodnom znení (česky) je plne zrozumiteľný a je podložený nezávislou vedeckou literatúrou. Strojový preklad však má ďaleko k dokonalosti a jeho čítanie vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a fantázie.

Drobečková navigace

Fyzická záťaž

Fyzická záťaž má dôsledky pre celý metabolizmus. Pri námahe okamžite dôjde k zvýšeniu krvného tlaku, tepovej frekvencie, zrýchlenie dychu a aktivizácii hemoglobínu vzniknutým oxidom uhličitým. Slezina uvoľní rezervné červené krvinky a pečeň uvoľní glukózu do krvi. Svaly chvíľu vydržia bez kyslíka vďaka fosfokreatínu a glykogénu, ktorý sa rozkladá na kyselinu mliečnu. Ale hneď potom musíme kyslíkový dlh splatiť a zásobiť tkaniva tuky a cukry. Mozgová tkanivo, ktoré je najmaškrtnejšie, jede výhradne na glukózu. Naproti tomu srdce, ktoré je fyzicky najzdatnejší, sa aj najviac uskromňuje a páli len tuk. Bežné svaly miešajú tuk a cukor. Čím viac makáme, tým menší podiel tuku svaly spaľujú. Ale tieto veci známe všetkým tělocvikářům tu vlastne ani nechcem písať, pretože adaptogény nie sú doping a okamžitú výkonnosť nezdvihnú. Ale zato utlmí svalovú horúčku a urýchli remodeláciu zaťažované tkaniva.

Remodelácia tkaniva ako zrkadlový obraz záťaže

Adaptácia na fyzickú záťaž prebieha remodelácia - zaťažované svaly a šľachy zdurí, nezaťažované zaniknú. Tento princíp je podstatou otužovanie a hovorí sa mu hyperadaptace - kompenzácia väčší, než vyvolávajúce záťaž. O chladovej otužovanie vieme všetci. Menej sa už ale vie, že aj nízke dávky radiácie vyvolávajú hyperadaptaci ( Joiner1999ari ). Inými slovami, aj občasná mierna radiácia je otužujícím faktorom ( Jonezavův efekt ), a nielen strašiakom z apokalyptických filmov. Nízke dávky radiácie si ľahko kúpime pobytom na slnku alebo v soláriu, po ktorom nasleduje zvlášť u Ázijcov rýchle a intenzívne stmavnutie kože, ktoré tamojšie dievčatá napospol nezmyselne považujú za esteticky nežiaduce. (U Európanov talent k opaľovanie samozrejmosťou nie je.) Ale to som sa zabehol do radiačnej záťaže, ja popleta.

Fyzická záťaž je kľúčová pri ontogenézy pohybového ústrojenstva

Keď sa pozrieme na urastené ľudské telo, čudujeme sa genialite génov, ktoré sú schopné ho stvoriť. Vedzme však, že gény si tu pomáhajú trikom adaptácie. Tak napríklad gén, ktorý reguluje rast nôh u krásnych žien sa nemusí obťažovať riadiť dĺžku a silu svalov, nervov, ciev a kože. Stačí, keď riadi rast kostí a všetko ostatné sa prispôsobí. A kosti sa naopak prispôsobujú záťaži vytvorením obdivuhodné trámcové štruktúry, ktorá inšpirovala Gustava Eiffela ku konštrukcii jeho prihlúplom veže. Ani tu nemusia gény kódovať - ​​vzniká sama od seba. Prihlúplom povedané, vznikajúci. Preto je pre nás fyzická záťaž tak dôležitá - hovorí nám, ako rast, bez toho aby sa tým naša gény museli príliš zaoberať. (Väčšina našich génov sa dnes venuje imunite a mozgu.) To, ako veľmi detské telo spolieha na záťaž, si najlepšie uvedomíme na prípadoch detskej obrny. Zničením neurónov zaniknú aj svaly a aj kosti narastú krivo. Dieťa bez záťaže sa vôbec nerozvinie. Zostane mrzákom.

Fyzická záťaž v dospelosti

V dospelosti, keď už je telo správne narastené, záťaž iba posilňuje namáhané orgánmi. Táto schopnosť adaptácie je podstatou kondičného i vrcholového športu. Jej význam si opäť uvedomíme najlepšie vtedy, keď nastane problém - napríklad v sadre alebo v beztiažovom stave. Preto kozmonauti na ISS denne trénujú a rovnako im to nestačí. Každopádne, či už športujete pre zdravie, alebo maká na výsledky, má význam sa pýtať, ako proces adaptácie fyzickej záťaži uľahčiť.

Aj ten nejzaneprázdněnější športovec vie, že svaly po tréningu bolí kvôli mikrotrhlinkám, ktorých hojenie zase vedie k žiaducemu nárastu svalovej hmoty a zvýšenie výkonnosti. Môžeme tento proces hojenia a proliferácia svalových vlákien nejako urýchliť? Ukazuje sa, že hoci adaptogény okamžitú výkonnosť nezvýši, bolesť svalov potlačí zdravšie než medzi športovcami veľmi rozšírená analgetiká. Nejde totiž len o to, aby svaly neboleli. Ide hlavne o to, aby sa hojili a zvyšovala sa ich celková kondícia. Po ťažšom tréningu všetci poznáme svalovú horúčku ( mierny zápal svalov s celkovými príznakmi), ktorú patričné adaptogény tiež lieči. Ale to nie je všetko. Pri fyzickej námahe dôjde často k natrhnutiu šliach a preťaženie kĺbov. A navyše, aeróbna aktivita dlhodobo preťažuje vnútorné orgány športovcov niekoľkonásobne zvýšenou hladinou voľného kyslíka. Hovorí sa tomu oxidačné záťaž v dôsledku fyzickej aktivity. Oxidačný záťažou trpí mozog, pečeň, obličky, pankreas a ďalšie vnútorné orgány, ale športovec ju subjektívne cíti hlavne v pľúcach - len sa spýtajte bežcov na dlhé trate. Pozrime sa teda, aké adaptogény sú za tejto situácie vhodné.

Rastliny vhodné k zlepšeniu fyzickej adaptácie

Adaptogény ktoré obmedzia zápal, zlepší hojenie spojivových tkanív a pôsobí antioxidačne preto - ak od nich nebudeme čakať zázraky - zvyšujú adaptačný rozmedzie aj z hľadiska fyzickej záťaže.

Adaptogény všeobecne zvyšujú adaptačné rozmedzí organizmu - schopnosť odolávať záťaži (stresu v širokom zmysle slova). Modelový adaptogén ženšen a jeho príbuzný eleuterokok ( " sibírsky ženšen ") sa v športe často využívajú. Majú rad účinkov podporujúcich dlhodobú výkonnosť, hlavne svojím pôsobením proti zápalom a zlepšením regenerácie svalov po tréningu. Na samotné fyziologické hranice špičkového fyzického výkonu však priamy vplyv nemajú ( Engels2001egs ). Z rovnakého dôvodu sa adaptogény v športe nepovažujú za doping .

Za hlavné u adaptogénov považujem obmedzenie pocitu únavy a zlepšenie regenerácie po cvičení . Aj keď sa nám zdá, že sme sa pri cvičení nezranili, v skutočnosti sú naše svaly a spojivá plné mikrotrhliniek, ktoré neskôr vedú k zosilneniu namáhaných tkanív. Bolesť po intenzívnom cvičení súvisí so zápalom hojacich sa mikrotrhliniek a práve tam sa uplatnia protizápalové účinky adaptogénov .

Vplyv ženšenu na fyzickú adaptácii

Hoci verím publikáciám tvrdiacim, že ženšen špičkový fyzický výkon nezvyšuje ( Engels1997nee , Engels2001egs ), niektoré štúdie tvrdia opak. Napríklad podľa Liang2005pns výdrž probandov pri aeróbnom cvičení do vyčerpania po 30denním užívania notoginseng (Panax notoginseng) v dávke 1,35 g denne stúpla o 7 minút, ich krvný tlak klesol o 5mmHg a spotreba kyslíka pri cvičení klesla o 5l / min. Bucci2000shh predkladá záver, že ženšen je účinný vtedy, keď sa užíva v štandardizovanej forme (tj. Kvalitné), dostatočných dávkach (> 1g denne) a po dostatočnú dobu (> 8 týždňov). Podľa klinickej štúdie Hou2015iib ginsenoid Rg 1 pri dlhodobom podávaní obmedzoval zápal a zlepšoval regeneráciu svalov probandov.

Rôznorodému ochrannému účinku ženšenu sa vo vede venovala veľká pozornosť. Ženšen zvyšuje schopnosť odolávať nízkym teplotám ( Yuan1989egr ), chráni pri chemickej záťaži , je vysoko účinný proti radiácii , obmedzuje pocit bolesti, už v malých dávkach zlepšuje hojenie zranení ( Morisaki1995mae ) a zrýchľuje fyzickú regeneráciu o 20% ( Kwon2003ekr ). Pre záujemcov som spísal malý návod na užívanie ženšenu a ku stanovenie osobné dávky . Nevýhodou ženšenu je ale vysoká cena a tiež to, že svojou povesťou zázračné rastliny zatieňuje iné vysoko účinné adaptogény.

Ďalšie byliny vhodné k fyzickej adaptácii

Okamžitú výkonnosť naopak zdvihnúť takmer nedá

Ani človeka inak úplne zdravého (nezaťaženého) nie je možné beztrestne fyzicky preťažiť. U ľudí oslabených môže také preťaženie dokonca viesť k vážnym následkom až smrti. Látky, ktoré toto umožňujú (stimulanty, omamné látky, anestetiká ...) preto takmer nikdy nie sú adaptogény:

  • Alkohol: Stimulant a anestetikum. Opitý objektívne vyvinie väčšiu svalovú silu.
  • Kokaín: Stimulant a anestetikum. Objektívne zvyšuje výdrž, ale nie zadarmo.
  • Steroidné anaboliká: Objektívne zvyšujú nárast svalovej hmoty, ale nie zadarmo.

To len tak, aby som tu mal niečo aj z dopingu. Tým nechcem povedať, že neškodná látka zázračne zvyšujúca fyzickú výkonnosť neexistuje. Len ešte nebola vynájdená. Je to rovnaké, ako chcieť vynájsť prísadu do oleja, ktorá urobí zo 100kW motora 120kW. Pri motoroch to nejde vôbec. U ľudského tela to v princípe ide, ale adaptogén, ktorý by to dokázal, by musel zmeniť fungovanie polovice našej fyziológie - v motore stavanom na 100kW je totiž skoro všetko menšie ako v tom, ktorý ťahá 120. Takže nám nezostáva, než zatiaľ zabudnúť na elixíry a k zvýšeniu fyzickej výkonnosti sa vydať strastiplnú cestou tréningu. A pritom dbať na životosprávu , biorytmus a spôsob života blízky prírode a prirodzenosti. Až na druhom mieste sú zázračné lieky a čarovné bylinky.

| 2010 - 1.11.2018