Vážený návštevník, toto je strojovo preložený článok. Vo svojom pôvodnom znení (česky) je plne zrozumiteľný a je podložený nezávislou vedeckou literatúrou. Strojový preklad však má ďaleko k dokonalosti a jeho čítanie vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a fantázie.

Drobečková navigace

Antibiotické účinky (antibiotiká)

Pokiaľ má bylinná liečba nejakú slabinu, tak je to práve v oblasti antibiotických účinkov. Je tomu tak preto, že medzi bylinami a baktériami prebieha neustály evolučnej chemický boj, v ktorom majú baktérie vďaka svojej krátkej generačnej dobe výrazne navrch. Pôvodcami infekčných chorôb, zodpovední za vysokú úmrtnosť dojčiat, detí i dospelých, ktorá bývala v minulosti pravidlom, si už dávno vyvinuli odolnosť proti bežným i menej bežným antibiotickým bylinám, ktoré sa v minulosti na liečbu bežne využívali. Jedným z dôvodov, prečo v 20. storočí bylinná medicína platila za prežitie, bol práve triumf penicilínu a ďalších nových antibiotík nad tradične používanými bylinami. Dôvod bol ten, že novo zavedené antibiotiká nebola ešte vo svete baktérií známa. Dnes to už neplatí.Kmene baktérií s rezistenciou na kedysi nové antibiotiká (MRSA kmene) sú dnes bežné a vyvstáva potreba antibiotík ešte novších a neotřelejších - zaplietli sme sa do závodu v chemickom zbrojení s organizmy, ktorých typická generačná doba je 30 minút. V porovnaní sinfekčnými chorobami sa neinfekčné choroby evolučne nevyvíjajú a tradičné byliny je lieči rovnako silno ako kedysi. Ale späť k antibiotikám.

typy antibiotík

Podľa typu choroboplodných zárodkov ktoré potierajú sa antibiotiká delia na:

  • baktericídy a bakteriostatiká - antibakteriálne
  • antimykotiká a mykostatika - ničí hubové patogény
  • antiprotozoárnu liečivá - ničí prvokmi
  • antihelmintiká a ďalšie antiparazitiká - proti červom a ďalším vnútorným parazitom

Antibiotiká v užšom zmysle zahŕňajú len látky antibakteriálne, ku ktorým sa niekedy pridávajú tiež antibiotiká antiprotozoárnu. Tak môžu lekári pacientom s mykózou odporučiť, aby sa vyhli užívanie antibiotík v užšom zmysle, ktorá hubové infekcie často ešte podporujú. Látky pôsobiace proti vírusom (antivirotiká) sa medzi antibiotiká nepočítajú. Tak môžu lekári dávať pacientom dôležité odporúčania pri vírusových ochoreniach antibiotiká nebrať.

Antibiotiká kontra antiseptiká

Kľúčovou vlastnosťou antibiotík je ich terapeutický index - pomer účinnej a toxickej dávky. Inak povedané, antibiotiká musia byť oveľa jedovatejšie pre patogény než pre človeka. To je dôležité obmedzenie, ktoré z kategórie liečebno využiteľných antibiotík vylučuje mnohé látky s antimikrobiálnym účinkom, ktoré možno využiť ako samotná antiseptiká- tj. Na vonkajšiu dezinfekciu a čistenie povrchov. Napríklad alkohol (70% etanol) je vynikajúci neškodné antiseptikum na dezinfekciu kože a povrchov (nie plexi!), Ktoré ničia aj vírusy. Alkohol je ale celkom nepoužiteľný na potieranie vnútorných infekcií, pretože je pre človeka rovnako jedovatý ako pre mikróby. Dobrá antibiotiká sa navyše nesmú rozkladať v žalúdku a musia prechádzať do krvného obehu a cieľových tkanív. Vývoj nových dobrých antibiotík, či ich bioprospecting v dosiaľ nepreskúmaných druhoch živých organizmov je preto neľahký. Dobrá antibiotiká si musíme vážiť a užívať len u pacientov, ktorí ich skutočne potrebujú, aby nedochádzalo k šíreniu rezistentných kmeňov patogénov.

Paracelsovská antibiotiká

Práve preto, že sú tak vzácna, berú lekári u antibiotík zavděk aj relatívne toxickými látkami, len keď preboha lieči tú rezistentný infekciu, s ktorou práve rozmaznaný pacient bojuje. Už od čias Paracelsa sa tak na liečbu syfilisu a ďalších infekcií v Európe používa prudko jedovatá ortuť. (Perličkou je, že Paracelsa z tkáčstve obvinil holandský dovozca konkurenčného guajakového dreva, ktoré bolo však proti syfilisu neúčinné. Ďalšou perličkou je to, že Paracelsus na chronickú otravu ortuťou zrejme sám zomrel. Pozri paracelsovské lieky.) Ortuť na zozname paracelsovských antibiotík v 20. storočí doplnil arzén, bizmut a ich zlúčeniny. Objavili sa pokusy vnútorne užívať antiseptické koloidné striebro. Paracelsovská farmakoterapia nakoniec (dočasne) triumfovala nad infekciami najskôr sulfónamidy a neskôr β-laktámovými antibiotikami (penicilín, cefalosporín, ...), ktorých terapeutický index bol už relatívne dobrý. Radu paracelsovských antibiotík doplnil tetracyklín a ďalšie účinné antibakteriálne jedy. Ako paracelsovské lieky potrebujú slávna antibiotiká 20. storočia precízne dávkovanie, takže je nutné ich pripraviť v presne štandardizovaných liekových formách (tablety, kvapky, injekcie ...) Tieto liekové formy sa stali symbolom pokroku vo farmakoterapii a nadradenosti priemyselných liekov nad skôr užívanými liekmi v prírodnej forme.

Trochu teoretickej medicíny ...

Dalo by sa pokračovať napríklad poukazom na to, že proti chorobám, ktoré voči liečbe nezískavajú rezistenciu (napríklad ateroskleróza , diabetes a ďalšie civilizačné choroby), tradičné byliny zaberajú aj dnes rovnako dobre ako kedysi. Alebo na to, že rakovina stojí na pomedzí medzi infekciami a civilizačnými chorobami, pretože sa síce evolučne vyvíja , ale len v rámci individuálneho pacienta. Rakovina nie je prenosná (s výnimkou rakoviny pery diabla medvědovitého, ktorá sa prenáša na iné diablami uhryznutím) a získanú evolučnej skúsenosť teda neodovzdáva ďalším generáciám. Protirakovinové preto stále zaberajú rovnako dobre (alebo zle) ako kedysi. Alebo tým, ako sa európski chirurgovia tešili, keď Joseph Listerobjavil a zaviedol aseptickú chirurgiu (za použitia antiseptiká karbolu, ako sa kedysi pozýval fenol), takže im pacienti prestali umierať na infekciu a európski chirurgovia mohli objavovať čím ďalej tým rozsiahlejšie a zložitejšie život zachraňujúce operácie. Alebo tým, ako sa svojou generačný dobou 20 až 30 rokov nemáme ani najmenšiu šancu evolučne súperiť s mikróbmi, takže nás vlastne mikróby a vírusy väčšiny chorôb berú milosť, aby nás hneď nezabili a namiesto toho z nás urobili bacilonosiča. Svoje hostiteľa rýchlo zabíjajú len evolučne mladé, neskúsené choroby ako bubonický mor či ebola. Aj u syfilisu je zrejmé postupné znižovanie virulencie, ku ktorému v priebehu storočí histórie tejto choroby v Európe dochádzalo. Alebo tým, kam speje naša imunita,keď dnes naši novorodenci nemusia preukazovať svoju zdatnosť prežitím detských infekcií a mamičky svoju schopnosť svoje deti chrániť imunoglobulíny v materskom mlieku. Skôr alebo neskôr sa budeme buď musieť vrátiť k prírodnejšiemu spôsobu života a prirodzenejšiemu pomere detskej úmrtnosti, alebo evolúciu našej imunity budú musieť vziať umelo do rúk páni vybavenia bielymi plášťami a dobrými úmyslami. Ale o tom predsa nechcem hovoriť. To by som sa príliš dostával na pokraj skutočne dôležitých tém, ktorým sa tuktorým sa tuktorým sa tutrochu neúspešne snažím vyhýbať ...

Antibiotické účinky prírodných liečiv

Všetky organizmy čelí neustálemu náporu mikróbov z prostredia. Nie je preto prekvapujúce, že rastliny, huby a aj živočíchy obsahujú jedy zvanej antibiotiká. Výnimkou nie je ani človek: Na povrch kože a slizníc vylučujeme β-defenzínov, čo sú naše prirodzená antibiotiká účinná proti väčšine baktérií. Nie je otázkou to, či prírodné liečivá obsahujú alebo neobsahujú účinné antibiotiká - veď penicilíny a cefalosporíny sú hubového pôvodu, gramicidín S, streptomycín, tetracyklín, erytromycín, chloramfenikol a množstvo ďalších antibiotík sú bakteriálne a syntetické antibiotiká vychádzajú z prírodných predlôh. Otázkou je to, keď slávna antibiotiká sú všetky prírodné, tak prečo je na tom bylinná liečba infekcií tak zle?

Prečo je na tom "bylinná" liečba infekcií tak zle?

Tvrdím, že to je tak preto, že typický ležérne, čajíčkový prístup bylinárov a ich pacientov, ktorý slávi úspechy v liečbe a prevencii neinfekčných chorôb, je pri liečbe mikrobiálnych infekcií absolútne nevhodný . Zásadný rozdiel medzi infekčnými a neinfekčnými chorobami je ten, že patogény infekcií podliehajú evolúcii. Boj s mikróby sa podobá vojne: Nová zbraň musí nepriateľa vykynožiť skôr, než si tento vyvinie protizbraň. A evolúcia mikróbov je veľmi rýchla, takže liečiteľ má u infekcií zhruba 3 týždne na to, aby nepriateľa zahubil - potom (ak ešte pacient žije) môže staré zbrane vyhlásiť za zastarané a nahradiť novými. Tvrdím, že pri liečbe infekcií musí čajíčkový prístup typický pre bylinkárstvo vystriedať disciplína štandardizovaných liekových foriem a prísne dávkovanietypické pre užívanie antibiotík v západnej medicíne. Keď pacienti popíjajú čo chcú, kedy chcú a koľko chcú, nemožno sa potom čudovať, že echinacea a šalvia na bubonický mor a chlamydióze nezaberajú. Zvlášť keď to na nich čajíčkově skúšali už dlhé generácie našich liečiteľských predkov ...

Rastliny s antibiotickými a antiseptickými účinkami

  • Typickým antimikrobiálnym adaptogénom je echinacea purpurová , ktorá sa v Severnej Amerike tradične používala na liečbu infekcií a zranenia. Podľa prehľadu Hudson2012ape tradičné indikácia echinacea zahŕňajú chrípku , infekcie dýchacích ciest , bolesti zubov, močové a pohlavné infekcie, vredy, popáleniny, kožné infekcie, bodnutie hmyzom, alergiaa reumatickou horúčku. Rovnaký prehľad referencuje prítomnosť špecifických antibakteriálnych a protivírusových účinkov u tejto byliny. V posledných rokoch sa do pozornosti dostali endofytný baktérie a huby echinacea, ktoré žijú v vnútri pletív tejto rastliny (asi ako nitrifikačnej baktérie žijúce vnútri koreňových hľúz bôbovitých) a zrejme jej dodávajú aspoň časť jej antibiotických účinkov ( Maida2016aib , Carvalho2016mpd ).
  • Šišák bajkalský je cenný svojím účinkom proti bakteriálnym infekciám ( Bozov2015aan , Qian2015sbb ), v TČM sa používa na tzv. "Vypudenie horúčky", tj. Prakticky na liečbu infekcií dýchacích ciest , hnačky a zažívacích ťažkostí , hepatitídy a žltačky .
  • Trubač indický sa podobá šišiaka svojím obsahom bajkalinu a má tiež antimikrobiálne účinky.
  • Šalvia patrí neodmysliteľne k tradičnému ranhojičství a liečbu infekcií, či už je to naša šalvia lekárska , čínska šalvia červenokořenná ctený TČM, americká šalvia biela ctený indiánskymi šamanmi, či ďalšie druhy ( šalvia hispánska , šalvia krovitá , šalvia malolistá , Salvia chamaedryoides , S. wiedemannii , S multicaulis , S. austriaca , S. deserta , S. adenophora , S. verticcilata atď., o šalvii divotvornejnehovoriac). Antibakteriálnymi vlastnosťami sa výpočet indikáciou tradičného všelieku zvaného šalvia nijako nevyčerpáva, pre záujemcov je tu napríklad prehľad Su2015smt .
  • Nechtík lekársky je ďalšie tradičné zbraň európskych ranhojičov. Príkladom moderné experimentálne štúdie jeho antibiotických účinkov je Efstratiou2012aac .
  • Zederachu indický je strom s antibakteriálnymi vlastnosťami, ktorý je vraj neškodný. Prehľad Subapriya2005mpn sa venuje využitie jeho listov, prehľad Koriem2013rpt zase vlastnostiam tzv. Nimbového oleja, ktorý sa zo stromu získava.
  • Vratič všeobecný je ďalšie tradičné antibakteriálny bylina, antibiotické zložky identifikuje napr. Štúdie Moricz2015tia . Je súčasťou bylinného farmaceutického prípravku Septimeb ( Eslami2012pes ) efektívneho pri septických stavoch.
  • Antibakteriálne rastlinou je tiež žihľava (Urtica dioica), viď prehľad Motamedi2014iud .
  • Černuška siata má podľa Morsi2000aec účinok proti viacerým kmeňom baktérií odolných voči bežným antibiotikám.
  • Podľa prehľadu Muluye2014aae vychádzajúceho z TČM má antibiotické účinky tiež boryt farbiarsky , fialka filipínsky (Viola philippica), poniklec čínsky (Pulsatilla chinensis), toluén srdcovitá (Houttuynia cordata) a patrínie hlaváčolistá .
  • Ďalšie známe antibakteriálne rastliny sú škorica , klinčeky , Chinínovník, kajeput střídavolistý ... Nemožno zabudnúť na antiseptické účinky cesnaku , cibule a ochranných zlúčenín kapustovitých (chren, wasabi), miříkovitých, pepřovitých, astrovitých (rimbaba, rebríček) atď.
  • Účinné a hlavne v minulosti populárnej boli minulosti jednoduché dezinfekčné látky: fenol, gáfor, kyselina benzoová (tzv. Benzoová drevo), alkohol, metanol, propanol, ocot a ďalšie organické kyseliny. Ostatne aj kyselina citrónová slúži v citrusových plodoch ako ochrana, prvá bariérou je limonén a ďalšie prchavé látky kôry.

Hubová antibiotiká

Keď hovorím o absencii známych silných antibiotických účinkov u bežných liečivých rastlín, nevzťahuje sa to na liečivé huby - veď aj penicilín pochádza z plesne. Ak sa sústredím iba na klasické huby ( Macromycota ), narazil som na zaujímavú taliansku štúdiu ( Bianco1981bra ), ktorá merala antibiotické účinky u niekoľkých desiatok lesných bazidiomycetů a účinnosť proti Staphylococcus aureus zistila u křehutky hnedošedej ( Psathyrella spadiceogrisea ), pstřeně dubového ( Fistulina hepatica ) , troudntatce pašovaného ( Fomitopsis pinicola ), húževnatca jedlého (šiitake, Lentinula edodes ) a lysohlávky výkalové (Deconica coprophila ). Húževnatec jedlý sa dá ľahko kúpiť, všetky ostatné huby u nás rastú, aj keď neviem ako hojne. Ak by sa našiel osvietené lesník, alebo v lese žijúci ľudová liečiteľka, ktorý / á by túto kombináciu húb zozbieral (a) a vhodným spôsobom spracoval (a) na lektvar, tak tento lektvar by celkom pravdepodobne na zlatého stafylokoka zabral. Poznámka: Lysohlávky výkalové patrí medzi nehalucinogenní lysohlávky, takže sa jej v tomto smere nemusíme obávať, ak sa prenesieme nad povahu toho, na čom zvyčajne rastie. Na záver by som ešte spomenul, že určité antibiotické vlastnosti proti zlatému stafylokokom majú aj aplanoxidové kyseliny a triterpenoidy LESKLOKORKA lesklé (pozri napr. SmaniaJunior2006ddn ), Nie je mi ale jasná ich farmakodynamika ani to, pri akom dávkovaní by sa tieto antibiotické účinky prípadne mohli prejaviť.

Zásady účinného využitia prírodných antibiotík v liečbe

Zverejňovanie a popularizácia takých zoznamov účinných rastlín má veľký význam u neinfekčných chorôb, ale v boji s chorobami mikrobiálnymi je viac potrebné mať štandardizované liekové formy odvodené z týchto bylín, či lepšie z ich konkrétnych účinných látok . Je mi ľúto, že tu musím hrať do kariet prehnilému farmaceutickému priemyslu, ale boj s infekciou nemožno riešiť inak. Je estetické užívať byliny v prírodnej forme (koreňov, čajov atď.), Ale v boji s infekciou je nevyhnutné zaručiť obsah antibiotických látok a ich disciplinované užívania. Je výzvou a otázkou pre farmaceutický priemysel, prečo na trhu nie sú k dispozícii tabletky antibiotiká "Echinacea", alebo tabletky "salvianolová kyselina B" proti Neisseria meningitidis spôsobujúce zápal mozgových blán ako navrhujeHuttunen2016nap , či presne štandardizované tabletky "šalviové diterpény" so zoznamom citlivých kmeňov baktérií a odporúčaného dávkovania, ako je identifikuje potrebné experimentálne štúdie Bisio2017ahd . Keďže šalvia čajíčkově užívali už nespočetné generácie našich predkov, nebude asi vo vojne s infekciou predstavovať pre bacily príliš veľké prekvapenie. Ale disciplinované užívanie jej účinných látok by mohlo zmierniť priebeh bakteriálnych infekcií a doplniť liečbu obvyklými hubovými a bakteriálnymi antibiotikami.

TČM lekári dávkujú byliny celkom disciplinovane

Tu musím vyzdvihnúť prístup TČM, ktorá nedávkuje byliny po česku "čajíčkově", ale vo forme presného predpisu, zvyčajne bylinného prášku predpísaného pre konkrétneho pacienta, ktorý musí tento pravidelne 3x denne užívať. Len týmto spôsobom možno mať z antibakteriálnych a antibiotických účinkov bylín prospech. Nepoužívajte byliny na liečbu infekčných chorôb sami - len tým posilňujete patogény. Zájdite si do TČM centra, alebo k uvedomelému MUDr. lekári znalému lekárskej botaniky.

Ospravedlňujeme sa, ale tento článok nie je zatiaľ dokončený. Súčasná, rozpracovaná verzia nevyjadruje jeho konečnú podobu.