Fungují vůbec adaptogeny?

Adaptogeny nemají a nesmí mít hlavní účinek. Z definice nesmějí natrvrdo ovlivňovat žádný fyziologický parametr v plus ani mínus směru. Jak tedy můžou fungovat? A fungují vůbec? Jak můžou mít tolik blahodárných účinků, když řádné léky mívají obvykle jen jeden? Na tyto a podobné pochyby zde odpovídám:

Áno, fungujú. Dosť na to, aby sa ich oplatilo kupovať, či vyhľadávať v lese (čo býva nákladnejšie). Ale nejde o zázrak. Ich účinok je mierny, často pôsobí zmenou génovej expresie, teda pomaly a bez dramatických sprievodných javov. Avšak ich účinné látky možno extrahovať, kryštalizovať a merať. U ženšenu sú to panaxosidy, u rozchodnica salidrosidov, u schizandry schizandrin, u šišiaka bajkalin, u vítaním vitaferiny, u bakopa bakosidy, atď.

Ako môžu adaptogény fungovať, keď nemení fyziologické parametre?

Ako môžu byť účinná farmaká, ktorá z definície nesmie u zdravého organizmu jednosmerne meniť žiadny fyziologický parameter? Odpoveď je jednoduchá: Adaptívne. Často je vysvetlením adaptívneho účinku prítomnosť látok (či jediné látky) s protichodnými účinkami. Dá sa povedať, že prítomnosť protichodných, vzájomne sa kompenzujúcich účinkov je pre adaptogény typická . U zdravých sa ich podaní nijako neprejaví. Akonáhle je však organizmus vystavený záťaži, dôjde k narušeniu rovnováhy a adaptogen začne pôsobiť v smere návratu ku zdraviu. Najlepšie je to ilustrovať na príklade, ktorým je modelový adaptogén ženšen.

Adaptogény tiež vytvárajú ilúziu liečivosti u mnohých zdanlivo nesúvisiacich chorôb tým, že pôsobí na spoločnú príčinu ich vzniku, ktorá ich spája. Tak napríklad u modelového adaptogénu ženšenu má jeho účinok proti zápalom vplyv na pečeň, mozog, prevenciu a liečbu mŕtvice (ako iný liek proti zápalu - aspirín) a všetky bolestivé stavy. Analgetický účinok všeobecne vytvára ilúziu, akoby bylina či liek liečila veľa chorôb. Účinok ženšenu proti zápalom má tiež vplyv na bolesti kĺbov a veľké množstvo autoimunitných chorôb, a to všetko vďaka pôsobeniu na jeden jediný fyziologický systém.

Prečo adaptogény fungujú?

Presnejšie: Aké majú rastliny dôvody vyvíjať inteligentné liečivá na úžitok živočíchov? Ukazuje sa, že tieto dôvody existujú. Ženšen totiž žije v podmienkach úplného tmavom poli a energetického úsporne. Za celé prvé vegetačné obdobie mu vyrašia len jeden list. V druhom vegetačnom období mu vyrašia iba dva listy. Keď je odtrhneme, nové už v ten rok nevyrastú. A tieto listy vykonáva fotosyntézu pod hustou klenbou tajgy a lesov Ďalekého Východu. Je jasné, že keď v treťom roku konečne nasadí kvety a plody, nemá pre bobule cukru nazvyš. A tak používa ako lákadlo liečiva. Spôsob rozširovania, ktorý ženšen v prírode používa, je totiž zoochorie- rozširovanie živočíchy. Lesné rastliny majú aj iné možnosti - napríklad epizoochorii, pri ktorej sa semená háčiky prichytí na srsť zveri. Ale ženšen zvolil luxusné spôsob, pretože je natoľko liečivý, že nemusí spoliehať na náhodne prechádzajúcej živočíchy. Zvieratá a vtáky ho zďaleka vyhľadávajú.

Otázka:

Prečo je ženšen silne liečivý?

odpoveď:

Aby bol atraktívny pre živočíchy, ktorí konzumujú jeho bobule.

Otázka:

Prečo je adaptogén?

odpoveď:

Keby nebol, horšie by sa na lesnom trhovisku uplatnil.

Otázka:

Prečo do svojich bobúľ nedáva treba cukor?

odpoveď:

Nemôže si to dovoliť. Rastie v podmienkach energetickej núdze - v bylinnom poschodí vysokého lesa.

námietka:

Syntéza molekúl panaxosidů je tiež drahá.

odpoveď:

Atrektivní dávka liečiva vyžaduje ďaleko menej energie, než cukor, ktorým oplývajú plody iných rastlín.

Inými slovami, čo ženšen chýba na kvantite energie, doháňa kvalitou liečivých látok, ktoré ponúka. Bobule ženšenu čnie z podrastu a žiarivú lekársku červení zďaleka lákajú k zoochorii. Pohroma na neho prišla až po tom, čo sa v tajge objavila istá opice zvaná Homo sapiens , ktorá sa neuspokojila s tým, čo jej bolo ponúkané a miesto začala vykopávať koreň, kde ženšen svoje liečivé látky ukladá. Divoko rastúce ženšen je dnes kvôli tejto opicu vo väčšej časti pôvodného areálu vyhubený.

V podobnej situácii je aj mnoho ďalších adaptogénov

Hoci ďalšie tak extrémne prípady ako ženšen nepoznám, z liečivosti možno podozrievať všetky lesné bobule, ktoré nie sú sladké. Takou je napríklad klanopraška čínska . Táto lesná liana tiež nemá energie nazvyš, šplhá za slnkom po stromoch a jej plody sú kyslé (rusky "limonnik"). Zato však sú plné schisandrinů a vitamínov. Hoci menej luxusné než ženšen, predsa len sa jej čínsky hovorí "bobule piatich chutí" kvôli bohatstvu liečivých látok. Do farmácie fušuje aj kustovnice , machovky , vítaním , čučoriedka , šípky , drieň... Čím je rastlina energeticky bohatšia, tým obyčajnejšie látky zvyčajne ponúka. Šípek treba hlavne vitamín C a púštne plodiny (datle, figy, rohovníkmi ...) hlavne cukor.

Ďalšia námietka:

A čo lesné byliny jedovaté? Ich bobule sú často jenápadné lekárskymi farbami (konvalinka, lykovec ...), alebo prezentované tak, akoby priamo hovorili "zjedz ma, som liečivá" (vranovec štvorlistý), a predsa sú prudko jedovaté.

odpoveď:

Majú svojich zákazníkov. Pre niektorých vtáky je toxicita ich saponínov viac ako 100x nižšie ako pre cicavce. Veď o človeka, ktorý už beztak vôbec nemajú záujem. Inteligenciou a rýľmi neobdaření živočíchy im svedčí oveľa lepšie. Inak výborná námietka, pretože navádza aj na ďalší evolučný dôvod existencie adaptogénov - ten, ktorý väzí v nás.

Dôvody, ktoré väzí v nás

Keby sme verili v mágii a nevedeli o pojme adaptogén, preformulovali by sme titulnej otázku tohto článku na: Prečo sú niektoré rastliny zázračné? Presnejšie, prečo je medzi prírodnými liečivami toľko zázračných bylín, ktoré majú veľa pozitívnych účinkov a ani jeden negatívny? Takže sa analogicky pýtajme: Prečo je človek zázračná opice?

Otázka:

Prečo sa môžeme tešiť z antioxidačných a antidepresívnych účinkov čaju, kávy a kakaa, zatiaľ čo psy a mačky by z nich mali leda zápal obličiek?

odpoveď:

Pretože pochádzame z trópov, kde sa naše gény okrem chytrosti a poskakovanie z vetvy na vetvu naučili tiež dobrým vzťahom k fytokomplexům čeľadí slezovitých, morušovitých, aralkovitých, arekovitých, rutovitých, cesmínovitých, myrtovitých, vavřínovitých, pepřovitých, zázvorovitých, marenovitých, olověncovitých, vrcholákovitých, hrnečníkovitých, láhevníkovitých, mýdelníkovitých, sazaníkovitých, klejichovitých, smuteňovitých, smldincovitých, komulovitých, kacibovitých, paznehtníkovitých, ještěrořepovitých a ďalších, o ktorých závery, v ktorých menej botanickej ani nechyrují.

Tieto znalosti sú fyzicky reprezentované v našich génoch, ktoré nám umožňujú bez ujmy prestáť konzumácii väčšiny rastlín, vrátane tých takzvane jedovatých (ľuľok čierny, brečtan, sumach, pámelník, vtáčí zob ...) Je síce pravda že vtáčí zob, nádherné plody konvalinky a liečivú bobuľu vraního oka vtáky znášajú podstatne lepšie ako my, ale človek sa na rozdiel od kanárikov a anduliek zase neotrávia perseinem obsiahnutým v superléčivém avokáde. (Aby ich neoklovali nejakí tropické škorce, než dozreje pre konzumenta, ktorému je určené.) Táto naša evolučná znalosť sa prejavuje na molekulárnej úrovni stovkami proteínov BCRP, Pgp, MRP, UGT a ďalších. Fungovanie prírodných adaptogénov je u ľudí je teda postavené aj na miliónoch rokov našej koevoluce s rastlinami.