Vážený návštevník, toto je strojovo preložený článok. Vo svojom pôvodnom znení (česky) je plne zrozumiteľný a je podložený nezávislou vedeckou literatúrou. Strojový preklad však má ďaleko k dokonalosti a jeho čítanie vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a fantázie.

Prehľad prírodných adaptogénov

Rastliny umožňujúci organizmu znášať zvýšenú záťaž sú v tradičných systémoch liečby známe už dlho. TČM je pozná ako byliny posilňujúci čchi, Ajurvéda ako rásajána, u nás boli známe jednoducho ako tonika. K ich presnejšiemu vymedzeniu došlo v polovici 20. storočia, kedy bol vytvorený pojem adaptogén. Tento pojem tu chýbal, pretože paracelsovský pohľad na liek sa pre väčšinu bylín nehodí. Adaptogén nie je termín z odboru bylinkárstvo, ale teoretickej medicíny . Pôvod tohto slova má spojitosť so cicavčie stresovú reakcií , ktorej sa dá honosne hovoriť "generalizovaný adaptačný syndróm".

klasické adaptogény

Vznik pojmu adaptogén (ako som už hovoril) súvisí so cicavčie stresovú reakcií, ktorej kľúčovým hormónom je kortikosteroid kortizol. Ten pôsobí na jadroví steroidné receptory a pripravuje organizmus na obdobie zvýšenej záťaže. Steroidné glykozidy, ktoré sa štruktúrou podobajú ľudským hormónom a tiež pripravujú telo na záťaž sú obsiahnuté nielen v ženšen, ale aj vo vítaním, rozchodnica, gynostemě a mnohých ďalších rastlinách, ktoré dosiahli ohlasu všeliekom. Kým neexistoval termín adaptogén, boli z núdze označované slovkom "ženšen" . Máme tak sibírsky ženšen (eleuterokok), indický ženšen (ášvaganda), peruánsky ženšen (maka), malajský ženšen, púštne ženšen, domáce ženšen, pričom žiadna z týchto rastliny botanicky do rodu Panax nepatrí. Nájdete ich na nasledujúcom zozname tzv. Klasických adaptogénov, za ktorého úplnosť neručím:

Príklady z ríše húb:

Príklad z ríše chémie:

  • 2-benzyl-benzimidazol (dibazol) - syntetický neuroprotektívne adaptogén z 50. rokov

Ďalší potenciálny adaptogény

Ako zoznam liekov, aj zoznam adaptogénov je otvorený. Na jednej strane ho nemožno rozširovať len tak, bez vedeckého konsenzu. Na druhej strane tam však zrejme patrí oveľa viac rastlín a chemických liekov, než tých pár známych od polovice minulého storočia. Ku koncu 20. storočia totiž záujem o adaptogény ustal a znova sa objavil až v 21. storočí s postupujúcou renesanciou bylinkárstvo v medicínskej praxi. Samotná definícia adaptogénu je dnes už vedecky nedostačujúcu. Je nutné mať objektívne kritériá, podľa ktorých by bolo možné bylinné a chemické adaptogény vzájomne porovnať. Súčasná teoretická farmakológia však tieto kritériá pre adaptogény neposkytuje. Preto tu z mnohých kandidátov uvádzam len malé množstvo nádejných rastlín na ukážku:

Príklady z ríše húb:

Príklady z ríše chémie:

  • oxid dusnatý - populárny terapeutický plyn, adaptogén?
  • sildenafil (Viagra) - podľa vzoru oxid dusnatý
  • kyselina chlorogenová - zázračná ubikvitnou zložka fytokomplex
  • ergosterol - zázračná ubikvitnou zložka mykokomplexů

Liečivé rastliny z kategórie klasických adaptogénov si ľudia niekedy pletú s všeliekom a pochybujú o nich. Ako môžu mať toľko účinkov, keď riadne lieky mávajú len jeden?

Uvedený zoznam je schválne krátky. Tak napríklad rod bazalka má oveľa viac druhov než len Tulsa - k zázračným bylinám patrí aj naša bazalka pravá , africká bazalka vytrvalá a mnohé ďalšie druhy. To isté platí aj ďalších spomínaných rodoch (Allium, Taraxacum, Zingiber, Lepidium, Echinacea, Vaccinium, Cordyceps, Pleurotus ...) a koniec koncov vlastne o všetkých léčivkách, okrem tých najtoxickejších. Lepšie klasifikácii potenciálnych adaptogénov zatiaľ nemáme, je ale pozitívne, že farmakológovia im už opäť venujú pozornosť.

Zatiaľ si môžeme ujasniť, že medzi adaptogény nemožno radiť látky neúčinné (placebo, dnešná homeopatiká) ani len výživné (škrob, glukóza, sacharóza ...) Čo nie je tak samozrejmé - veď treba cukor sa kedysi predával ako liek v drogérii. Tiež nemá zmysel tu v tejto chvíli zmieňovať zázračnej prírodné látky typu med, chitosan, agar, vitamíny, jogurt, žinčica, kumys, propolis, kombucha, šiládžat (Mumijo) atď., Ani liečebné metódy typu opaľovanie, rádioterapia, kryoterapia, kúpeľné procedúry. .. Tieto potenciálne adaptogénne ( Karpan1999lie , Yonezawa2006irb ) látky a modality možno diskutovať len v špecifickom kontexte. Vo všeobecnom kontexte je nutné termín adaptogén vyhradiť pre farmaká významne zvyšujúce adaptačné rozmedzí.

Neadaptogeny

V prehľade liečivých rastlín , rias a húb , ktoré tu nájdete, sú klasické adaptogény označené písmenom, potenciálny adaptogény otáznikom, zrejmé neadaptogeny (pokiaľ to o nich viem) písmenom a nakoniec silno jedovaté rastliny a huby písmenom.

Na každú liečivo možno teoreticky hľadieť ako na adaptogén a pýtať sa, o ako dokonalý adaptogen sa jedná. Len málo liečivých rastlín (či iných prírodnín) však prísne kritériá pôvodnej definície formulované v 20. storočí skutočne splní. Väčšinu liečivých rastlín možno označiť iba za nedokonalé adaptogény, stručnejšie neadaptogeny. Tak treba dokonalý adaptogén nesmie byť ani mierne jedovatý. Niekedy je nutné aj inak vynikajúcu liečivú rastlinu označiť za neadaptogen kvôli jediné problémové látke - kofeín, nikotín, kapsaicín, THC, kyselina šťaveľová ... Šľachtením či farmaceutickým spracovaním možno problémové látky odstrániť, nie však vtedy, keď sú to práve tie látky, o ktoré nám pri ich užívaní ide. Rastliny silne jedovaté medzi adaptogény nepatria a ich obmedzený zoznam uvádzame pre kontrast. V paracelsovské farmakoterapiu sú totiž jedovatky vítané: svoju účinnosť totiž na rozdiel od adaptogénov potvrdzujú dramatickými účinky a podľa Paracelsusovho maximami sola dosis FACIT venenum medzi jedy a lieky nie je rozdiel. Paracelsovský spôsob myslenia odráža aj vyhláška č. 245/1997 Zb. , Ktorá jedovatky vedie ako "silne" a "veľmi silno" účinné, zatiaľ čo k adaptogenům pristupuje ako k "iným používaným".

Nejedovaté liečivky, ktoré nie sú adaptogény

Absencia toxicity nie je postačujúcou podmienkou na to, aby bolo možné liečivku označiť za adaptogén . Kategória nejedovatých liečiviek a kategórie adaptogénov nie sú zameniteľné. Pre ilustráciu uvádzam niekoľko nejedovatých liečiviek, ktoré je napriek absencii toxicity nutné radiť medzi nedokonalé adaptogény, tj. Neadaptogeny:

  • sladkého drievka čínska (Glycyrrhiza uralensis) a sladké drievko (G. glabra) - jej steroidné glykozid glycyrrhizin funguje podobne ako kortizol a taktiež vyvoláva generalizovaný adaptačné syndróm, takže ju možno označiť za takmer adaptogén. Avšak kvôli jednostrannému účinku glycyrrhizin pôvodnú definíciu adaptogénu nevyhovie, zatiaľ čo chemicky príbuzné látky zo ženšenu, ktoré majú na hormonálnu stres dvojaký, protichodný, stabilizačný vplyv sú modelovým adaptogénom.
  • konope siate (Cannabis sativa) - v podstate netoxický všeliek, ktorý však kvôli jednostranným opojným účinkom THC nemožno radiť medzi adaptogény.
  • piepor opojný (Piper methysticum) , kava-kava - v podstate netoxická rastlina pôsobiaca opojenie takmer alkoholovej (pôsobí na rovnaké receptory). Nevyznačuje sa škodlivosťou vyšších dávok alkoholu, ale už kvôli samotnému opojnému pôsobeniu nie je adaptogén.
  • ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum) - opäť takmer adaptogén. Kvôli vedľajším účinkom, hoci miernym, nemožno túto upokojujúce liečivku označiť za dokonalý adaptogén.

Príklad z ríše húb:

  • monaskus šarlátový (Monascus purpureus) - v podstate netoxický zdroj statínov blokujúcich syntézu cholesterolu v ľudskom tele. Statíny sa však všeobecne vyznačujú jednostranným, len znižujúcim vplyvom na syntézu cholesterolu, kvôli ktorému ich nemožno označiť za dokonalé adaptogény.

Príklady relatívne netoxických neadaptogenů z ríše chémie:

  • aspirín - tento v podstate netoxický všeliek nemožno označiť za dokonalý adaptogén kvôli vedľajším účinkom a možnosti predávkovania, ktorá u dokonalých adaptogénov prakticky neexistuje.
  • alkohol (etanol) - tento v malých dávkach prospešný vazodilatačný všeliek už kvôli samotnému opojnému pôsobeniu nie je dokonalý adaptogén, nehovoriac o možnosti otravy pri notorickom predávkovaní.

| 2009 - 28.10.2018