Slovo stress v angličtine pôvodne znamená "záťaž, napätie". V mnohých jazykoch (vrátane češtiny) sa slovo stres stalo synonymom pre psychický stres vo fáze, kedy je tento už nepríjemný - teda psychický stres vo fáze vyčerpania. Tento text sa akútnym psychickým stresom nezaoberá. Ak vás zaujímajú byliny na psychický stres, pozrite sa inam .
Slovo stres tu používam v širšom zmysle slova, ktorý bol zavedený slávnym fyziológ 20. storočia Janosz (Hansom) Selye . Nazývať Selyeho "otcom stresu" (pozri titulok Battistuzzi2011hsf ) však nie je úplne správne - Jánoš Selye by sa mal skôr nazývať tvorcom tzv. Zjednotenej teórie medicíny . Že ste o žiadne zjednotenej teórii medicíny nikdy nepočuli? Nič si z toho nerobte, teoretická medicína sa na lekárskych fakultách nevyučuje ...
Selyeho prínos - od stresu po teoretickú medicínu
Janosz (Hans) Selye zaviedol slovo stress do všeobecného povedomia v r. 1936 článkom "A syndrome produced by diverse nocuous agents" (Nature). Selye zovšeobecnil teóriu stresu a opísal tzv. Generalizovaný adaptačné syndróm - nešpecifickú hormonálnu reakciu, ktorej cicavčie organizmus reaguje na najrôznejšie stresory uniformne výlevom adrenalínu, noradrenalínu a kortizolu. Za stresový hormón sa považuje práve kortizol. Adrenalín (epinefrín) a noradrenalín (norepinefrín) sú známe ako tzv. Hormóny útoku a úteku. Pretože nové metlu dobre mete, Selye v týchto heroických dobách vedeckého pokroku pochopil, že zákonitosti fyziológie a medicíny sa dajú zovšeobecniť podobne ako fyzikálne zákony. Chce to určitú zmenu v zabehnutom lekárskom myslenia, ale je to možné. Selye sa preto v nadväznosti na svoje objavy pokúsil vytvoriť lepšie definíciu pojmov zdravie, homeostáza, stresová záťaž, adaptačný rozmedzie a tak ďalej. Tým vytvoril základy vedného odvetvia, ktoré on sám nazval zjednotenú teórií medicíny. Jedná sa o ucelenú, hoci problémy zaťaženú teorém - rovnako ako napríklad evolučná teória v biológii, kde máme definované pojmy fitness, evolučný tlak, genetický drift a tak ďalej.
Prínosy Selyeho možno dlho ospevovať, ako to robí článok Szabo2012lhs , ale pravda je taká, že v 20. storočí sa po odchode Selyeho teoretická medicína ako odvetvia už nerozvíjala. Selye sa stal známym vďaka svojim experimentálnym objavom (kortizol) a jeho prínos v teoretickej medicíne zostal až do 21. storočia v zásade bez povšimnutia. Tu pripomeňme, že do oblasti teoretickej medicíny patrí aj samotný pojem adaptogén .
Eustres, distres a adaptačné syndróm
Čo je to adaptačné syndróm? Možno ste už počuli Selyeho pojmy eustres a distres. Zjednodušene, eustres s gréckou predponou EÚ- je stres, kým je "hodný". Eustres nás aktivuje a umožňuje nám vyšší výkon. Distres je situácia, kedy naše sily na prítomnú záťaž nestačí - záťaž prevyšuje naše adaptačné rozmedzí. Vo svojich publikáciách ( Selye1950sga , Selye1950ars a ďalšie) delil stresovú odpoveď na dva typy:
- špecifická stresová odpoveď - súvisí priamo so stresorom a rôzni sa podľa druhu stresu. Príklad: Pri záťaži teplom sa potíme, pri záťaži chladom dostaneme husiu kožu a svalový tras, pri záťaži fyzickou námahou sa nám zrýchli dych a tepová frekvencia ...
- nešpecifická stresová odpoveď - je pri každom druhu záťaže rovnaká. Príklad: Či už je to pochod púšťou, ľadovcom, maratón, alebo hádka so šéfom, výsledkom je aktivácia stresovej osi a zvýšenie hladiny kortizolu. Iný príklad: Nech už je bunka poškodená teplom, radiáciou, jedmi alebo inými stresory, výsledkom je expresia opravárenských bielkovín - chaperonů.
Snahu lepšie definovať pojem stresu Selye vyjadril vytvorením frázy generalizovaný adaptačné syndróm. Ten má tri fázy:
- fáze poplachovú - akútna stresová reakcia. Príklad: Po uzretí predátora sa zľakne, zježia sa nám chlpy, uvoľní sa adrenalín a noradrenalín a my sme pripravení k útoku alebo úteku.
- fáze adaptačné - fáza, kedy naše sily stačia na zvládanie stresujúce situácie. Príklad: maratónsky bežec beží rýchlosťou 20km / ha vydrží tak bežať veľmi dlho.
- fáze vyčerpania - alebo tzv. dekompenzácia. Príklad: Netrénovaný človek utekajúcich pred predátorom po niekoľkých stovkách metrov stratí dych a upadne do stavu vyčerpania. Iný príklad: Netrénovaný človek po 1 hodine pobytu v studenej vode utrpí dekompenzácii a hrozí mu smrť podchladením.
Tieto tri fázy stresového syndrómu možno vypozorovať nielen u ľudí, ale aj u zvierat a dokonca aj u jednobunkových živočíchov. U ľudí a iných cicavcov ale dochádza k typickej hormonálnej odpovedi aktiváciou stresovej (hypotalamicko-adrenálnej, HPA) osi. Hlavné stresové hormóny sú
- CRH (corticotropine releasing hormone, kortikoliberin), ktorý sa vytvára v mozgu (hypotalamu)
- ACTH (adrenokortikotropný hormón), ktorý sa vytvára v hypofýze, uvoľňuje do krvného obehu a pôsobia na nadobličky
- adrenalín, noradrenalín a kortizol, ktoré sa vytvárajú v nadobličkách a krvným obehom sa dostávajú do všetkých tkanív
Kým adrenalín (epinefrín) a noradrenalín (norepinefrín) sú typické pre prvé (poplachovú) fázu stresovej reakcie (pád do studenej vody, nevhodný príchod príslušníka polície atď.), Skutočným stresovým hormónom je kortizol. Tým, ktorí v tomto terminologickej odseku všetko vedia a nič si nepotrebujú osviežiť, sa ospravedlňujem za nudný text.
Akútne stresová reakcia v tomto zmysle nie je len prvotný zľaknutie, ale poplachová reakcia trvajúce minúty až hodiny, počas ktorých jedinec mobilizuje svoje sily za účelom prežitia. Ak stresová záťaž (presnejšie alostatická záťaž, Mcewen2000aal ) neprevyšuje adaptačné rozmedzí organizmu, dôjde k prispôsobeniu - adaptácii. Stresová reakcia vstúpi do adaptačné fázy. V adaptačné fáze sa telo síce menej šetria, ale zotrvačnú záťaž znáša - kompenzuje stresovú reakcií. Hladina stresových hormónov (hlavne kortizolu) je zvýšená. Hovoríme o kompenzované záťaži. Podľa odolnosti jedinca môže adaptačný fáza trvať rôzne dlho. Pokiaľ dôjde k vyčerpaniu fyzických zdrojov organizmu, nastáva príznačne nazvaná fáza vyčerpania - dekompenzácia. Záťaž už nie je kompenzovaná, dochádza ku kolapsu homeostázy či dokonca smrti. Rozmedzie, v ktorom je organizmus schopný záťaž znášať sa nazýva adaptačné rozmedzí. Ak je záťaž dlhodobo znesiteľná, k fáze vyčerpania a dekompenzácia nedôjde. Dochádza naopak k adaptívnym zmenám v organizme - preto je šport zdravý. Naproti tomu chronický duševný stres zdravý nie je, pretože zbytočne zaťažuje organizmus kortizolom, čo môže prispievať k oslabeniu imunity , chronickej depresii , obezite a hypertenziu .
