Vážený návštevník, toto je strojovo preložený článok. Vo svojom pôvodnom znení (česky) je plne zrozumiteľný a je podložený nezávislou vedeckou literatúrou. Strojový preklad však má ďaleko k dokonalosti a jeho čítanie vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a fantázie.

Drobečková navigace

Janosz Selye, stres a generalizovaný adaptačné syndróm

Slovo stress v angličtine pôvodne znamená "záťaž, napätie". V mnohých jazykoch (vrátane češtiny) sa slovo stres stalo synonymom pre psychický stres vo fáze, kedy je tento už nepríjemný - teda psychický stres vo fáze vyčerpania. Tento text sa akútnym psychickým stresom nezaoberá. Ak práve akútnom psychickým stresom trpíte, skúste sa pozrieť sem.

Tento text sa zaoberá stresom v širšom zmysle slova. Stres v širšom zmysle slova je nerozlučne spojený so slávnym fyziológ 20. storočia Janosz (Hansom) Selye. Nazývať Selyeho "otcom stresu" (pozri titulok Battistuzzi2011hsf ) nie je úplne správne - Janosz (Hans) Selye by sa mal skôr nazývať tvorcom tzv. Zjednotenej teórie medicíny. Že ste o žiadne zjednotenej teórii medicíny nikdy nepočuli? Nič si z toho nerobte, teoretická medicína sa na lekárskych fakultách nevyučuje ...

Selyeho prínos - od stresu po teoretickú medicínu

Janosz (Hans) Selye zaviedol slovo stress do všeobecného povedomia v r. 1936 článkom "A syndrome produced by diverse nocuous agents" (Nature). Selye vytvoril teóriu zovšeobecneného stresu a opísal tzv. Generalizovaný adaptačné syndróm - nešpecifickú hormonálnu reakciu, pri ktorej organizmus reaguje na najrôznejšie stresujúce podnety uniformne výlevom adrenalínu, noradrenalínu a kortizolu. Za stresový hormón sa považuje práve kortizol. Adrenalín (epinefrín) a noradrenalín (norepinefrín) sa považujú za tzv. "Hormóny útoku a úteku".

Na tomto príklade Selye pochopil, že zákonitosti fyziológie a medicíny sa dajú zovšeobecniť. Nejde to síce tak ľahko, ako u fyziky, ale je to možné. Selye sa preto ďalej pokúsil zovšeobecniť definíciu pojmu zdravia, homeostáza, stresovej záťaže, adaptačného rozmedzie a tak ďalej. Tým vytvoril základy vedného odvetvia, ktoré on sám nazval zjednotenú teórií medicíny. Jedná sa o ucelenú, hoci problémy zaťaženú teorém - rovnako ako napríklad evolučná teória v biológii, kde máme definované pojmy fitness, evolučný tlak, genetický drift a tak ďalej.

Prínosy Selyeho možno dlho ospevovať, ako to robí článok Szabo2012lhs , ale pravda je taká, že v 20. storočí sa po odchode Selyeho teoretická medicína ako odvetvia už nerozvíjala. Selye sa stal známym vďaka svojim experimentálnym objavom (kortizol) a teoretická medicína zostala až do 21. storočia v zásade bez povšimnutia. Tu pripomeňme, že do oblasti teoretickej medicíny patrí aj samotný pojem adaptogén .

Portrét Janosz / Hansa Selyeho na kanadskej poštovej známke
Portrét Selyeho na kanadskej poštovej známke.
Portrét Janosz / Hansa Selyeho na maďarskej poštovej známke
Portrét Selyeho na maďarskej poštovej známke.

Eustres, distres a generalizovaný adaptačný syndróm (GAS)

Nakoniec tu pochytí struční náčrt generalizovaného adaptačného syndrómu u človeka. Možno ste už počuli Selyeho pojmy eustres a distres. Zjednodušene, eustres s gréckou predponou EÚ- je stres, kým je "hodný". Eustres nás aktivuje a umožňuje nám vyšší výkon. Distres je situácia, kedy naše sily na prítomnú záťaž nestačí - záťaž prevyšuje naše adaptačné rozmedzí. Vo svojich publikáciách ( Selye1950sga , Selye1950ars a ďalšie) delil Jánoš Selye stresovú odpoveď na dva typy:

  • špecifická stresová odpoveď - súvisí priamo so stresorom a rôzni sa podľa druhu stresu. Príklad: Pri záťaži teplom sa potíme, pri záťaži chladom máme husiu kožu a vytvárame teplo svalovým trasom. Ak tepelná záťaž prevýši naše adaptačné rozmedzí, dostaneme úpal alebo umrzne.
  • nešpecifická stresová odpoveď - je pri každom druhu záťaže rovnaká. Príklad: Či už je to tepelná záťaž alebo problémy so šéfom v práci, výsledkom oboch je zvýšenie hladiny kortizolu. Iný príklad: Nech už je bunková stres spôsobený teplom, radiáciou, alebo jedy, výsledkom je zvýšená expresia tzv. Chaperonů.

Tým chytrejším je už asi jasné, ako je možné pojem stresu zovšeobecniť. Selye to vyjadril pojmom generalizovaný adaptačné syndróm. Generalizovaný adaptačné syndróm má tri fázy:

  1. fáze poplachovú - akútna stresová reakcia. Príklad: Po uzretí vlka sa zľakne, zježia sa nám chlpy, nadobličky do krvného obehu okamžite uvoľní dávku adrenalínu a noradrenalínu a my začneme utekať.
  2. fáze adaptačné - fáza, kedy naše sily stačia na zvládanie stresujúce situácie. Príklad: maratónsky bežec beží rýchlosťou 20km / h na dlhú vzdialenosť.
  3. fáze vyčerpania - alebo tzv. dekompenzácia. Príklad: Človek utekajúci pred vlkom po niekoľkých stovkách metrov stratí dych, musí prestať utekať a svojmu prenasledovateľmi čelia v stave vyčerpania. Iný príklad: Človek po 1 hodine pobytu v mrazivej morskej vode umiera na podchladenie.

Tieto tri fázy zovšeobecneného adaptačného syndrómu možno vypozorovať nielen u ľudí, ale aj u zvierat a dokonca aj u jednobunkových živočíchov. U ľudí ale týmto fázam stresovej reakcie zodpovedajú typické hormonálne odpovede, ktoré riadia tzv. Hypotalamicko-hypofyzárnej, čiže stresová os. Hlavné stresové hormóny sú

  • CRH (corticotropine releasing hormone, kortikoliberin), ktorý sa vytvára v mozgu
  • ACTH (adrenokortikotropný hormón), ktorý sa vytvára v hypofýze a odtiaľ sa vylieva do krvného obehu
  • adrenalín, noradrenalín a kortizol, ktoré sa vytvárajú v nadobličkách a uvoľňujú do krvného obehu

Kým adrenalín (epinefrín) a noradrenalín (norepinefrín) sú typické pre prvé (poplachovú) fázu stresovej reakcie (pád do studenej vody, nevhodný príchod príslušníka polície atď.), Skutočným stresovým hormónom je kortizol.

Akútne stresová reakcia v Selyeho zmysle trvá niekoľko hodín, v priebehu ktorých jedinec venuje všetky svoje sily prežitie, niekedy aj za cenu určitého sebapoškodenie. Ak stresová záťaž (odbornejšie alostatická záťaž, Mcewen2000aal ) neprevyšuje adaptačné rozmedzí organizmu, tento sa jej po kratšej alebo dlhšej dobe prispôsobí a vstúpi do adaptačné fázy. V adaptačné fáze telo síce vydáva zvýšené množstvo energie, ale zotrvačnú záťaž už znáša bez ďalšieho poškodenia. Hladina stresových hormónov (hlavne kortizolu) je zvýšená, ale stabilný - záťaž je plne kompenzovaná. Podľa na veľkosti záťaže a zdrojov organizmu sa môže trvanie adaptačné fázy veľmi rôzniť. Fáza vyčerpania (dekompenzácia) sa vyznačuje vyčerpaním zdrojov organizmu a zrútením homeostázy. Hladina stresových hormónov sa opäť zvyšuje, ale organizmus už ďalšiu záťaž nezvláda, telo melie z posledného. Keď poškodenia dosiahne nevratného bodu, nastáva smrť.

Pri záťaži mnohonásobne prevyšujúce adaptačný rozmedzí organizmu môže smrť nastať okamžite, bez toho aby došlo k rozvinutiu adaptačného syndrómu. Naopak, ak je záťaž dlhodobo znesiteľná (v rámci dlhodobého adaptačného rozmedzie), k fáze vyčerpania vôbec nedochádza. Telo reaguje fyziologickými zmenami, ktoré umožňujú zvýšenú záťaž bez väčšej ujmy znášať. Príklad: Telo športovca sa prispôsobí zvýšeným pohybovým nárokom rastom svalovej hmoty. Iný príklad: Pes chovaný vo vonkajšom výbehu sa ľahko prispôsobí zime chladovú adaptáciou. Mierne zvýšená fyzická záťaž telo všeobecne nepoškodzuje - preto je šport zdravý. Naproti tomu chronický duševný stres zdravý nie je. Alostatická záťaž duševným stresom poškodzuje organizmus zvýšenou hladinou kortizolu a imunitnými zmenami , ktoré spoločne s nervovými faktory môžu prispieť k chronickej depresii , obezite , hypertenziu a autoimunitným ochoreniam .

| 16.3.2009