Krátke zhrnutie : Medzi adaptogény a paracelsovskými lieky sú podstatné rozdiely v ich definícii aj terapeutické použitie.
Adaptogény v liečbe chorôb
Zdravie je (zjednodušene) súhrnom mnohých fyziologických parametrov udržiavaných vo fyziologickom rozmedzí. Schopnosť tela udržiavať tieto parametre v danom, často veľmi úzkom rozmedzí sa nazýva homeostázu . Choroba je (zjednodušene) odchýlkou týchto parametrov od normálu cez istú hranicu. V každom prostredí na organizmus pôsobí záťažové faktory , ktorým musí odolávať, tj. Sa na ne adaptovať. Ich súhrn sa nazýva stres sensu lato (angl. Stress ), čiže alostatická záťaž . Rozmedzie záťaže, ktorú organizmus v zdraví znesie sa nazýva adaptačné rozmedzí. Choroba sa lieči zákrokom (napríklad podaním lieku), ktorý danú odchýlku fyziologického stavu vracia späť k normálu. Adaptogény sú potom (zjednodušene) farmaká, ktoré rozširujú adaptačné rozmedzí. Preto sa hovorí, že adaptogény upevňujú zdravie. (Vede o upevňovanie zdravia sa zase hovorí valeologie .) Pri podaní chorým ale môžu aj zdravie přinavracet, tj. Slúžiť ako liek.
Poznámka: Ide o úplne základné výroky z odboru teoretickej medicíny , ktoré slúžia hlavne na ujasnenie terminológie.
Paracelsovské lieky - liberálny definícia, náročné užívanie
Podľa paracelsovského paradigmy môže byť liekom každá účinná látka vrátane jedov. Presnejšie, paracelsovský pohľad medzi jedy a lieky vôbec nerozlišuje. (Ešte presnejšie, jedy preferuje, ale to sa nepatrí hovoriť.) Pokiaľ je v nejakej indikáciu (hlavnom účinku) terapeutický index látky (pomer LD 50 / ED 50 ) väčšie ako 1, možno túto využiť aj na liečbu a nie len k chemickému boju. Inými slovami, ide o liek paracelsovského typu. Samotný Paracelsus historicky na liečbu používal zlúčeniny ortuti, arzénu a ďalších vychytaných ťažkých prvkov. Na tých najľahšie pochopíme, že u paracelsovských liekov platíme za nenáročnosť ich definície nutnosťou:
- precízne, na miligramy štandardizované liekovej formy
- opatrného predpisovania a presného dodržiavania dávok
U paracelsovských liekov sa predpokladá, že lekár vie, ako presne je pacientov stav odchýlenie od zdravia. Príklad: U ľudí otráveného jedom atropínom môžeme - ak to vieme - podať jed muskarín, ktorý pôsobí protichodne. Avšak podanie rovnakého liekov zdravému by viedlo k otrave opačného typu. Iný príklad: Inzulín. U diabetika s hyperglykémiou možno tento hormón podať k okamžitému riešeniu tejto situácie. Ale podanie inzulínu jedinci s normálnou hladinou krvného cukru môže byť aj smrtiace. Preto potrebujú diabetici glukometer. Naproti tomu pacient, ktorý sa nejako dozvie o svojom vrodenom sklone k diabetu a bojuje proti nemu bylinami , získa mesiace až roky zdravie navyše a žiadny glukometer pri ich konzumácii riešiť nemusí.
Výhodou paracelsovských liekov je to, že precízne lieková forma a precízne diagnóza fyziologického stavu umožňuje terapeuticky využiť jedy, ktoré sa obyčajní bylinkári bojí aj len vziať do ruky. Napríklad v oblasti antibiotík , kde je boj lekárov proti mikróbom s ich prekliato rýchlou evolúciou najtvrdšie. Nevýhodou paracelsovských liekov sú ich vedľajšie účinky (pre paracelsovské paradigma je slovo jedovatosť tabu) a už spomenutá nutnosť presnej znalosti pacientovho stavu.
Adaptogény - náročná definícia, múdrejší pôsobenie
Definícia adaptogénu je náročnejšia. Nepripúšťa látky smrtiace ani jednostranne pôsobiace. Vyžaduje inteligentný účinok vždy v smere normalizácie (návratu ku zdraviu). Vyžaduje, aby u zdravých ľudí adaptogén ich zdravie nenarušoval. Je až prekvapujúce, že tieto podmienky niektoré byliny a látky skutočne spĺňajú, bez toho, aby v sebe skrývali nanointeligenci. Inteligencia totiž väčšinou pochádza z našich vlastných buniek, na ktorých chytré správanie adaptogény spoliehajú. To je však v medicíne pravidlom - lekár lieči, príroda uzdravuje. Adaptogény sa zvyčajne nepredpisujú na miligramy, ale na gramy. Neplatí však, že pacient sa nimi lieči sám a lekár je preto poznať nemusí.
Výhodou adaptogénov je to, že ich môžeme predpisovať s menšími obavami ohľadom dávkovanie a nežiaducich účinkov. Nevýhoda adaptogénov : Nejde o zázrak. Európski lekári sú zvyknutí zaháňať Smrťáka s bezzákluzovým kanónom. Sú zvyknutí na chirurgii, antibiotiká, transplantácia, hrdinstvo na operačnom sály. U adaptogénov musíme začať už v období prevencia - teda dlho predtým, než hrdinský zákrok chirurga začne byť potrebné.
