Vážený návštevník, toto je strojovo preložený článok. Vo svojom pôvodnom znení (česky) je plne zrozumiteľný a je podložený nezávislou vedeckou literatúrou. Strojový preklad však má ďaleko k dokonalosti a jeho čítanie vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a fantázie.

Drobečková navigace

Kurkumovník dlhý (Curcuma longa)

Kurkumovník dlhý (Curcuma longa)
Kurkumovník dlhý (Curcuma longa)

Kurkumovník (Curcuma longa L.) čiže kurkuma patrí do čeľade zázvorovitých (Zingiberacae) a zázvor pripomína ako vzhľadom, tak aj liečivosť. Rovnako ako zázvor je to statná bylina výšky až 1m, ktorá má pod zemou podzemok podobný zázvorovému, ale odlišný farbou i chuťou. Farba kurkumového podzemku je oveľa sýtejšie ako zázvor, až oranžová. Chuť je menej pálivá a viac horká. Ako iné zázvorovité je navyše kurkuma nádherná dekoratívna tropická rastlina, ktorú možno s trochou trpezlivosti pestovať aj ako izbovú rastlinu ( návod na pestovanie ).

Kurkuma patrí medzi tradičné prostriedky Ajurvédy a TČM používané hlavne ako prostriedok proti zápalom a diabetu. V dnešnej dobe sa väčšia pozornosť venuje tiež protirakovinovým vlastnostiam kurkumy.

Obsahové látky kurkumy

Kurkuma obsahuje asi 6% silice a asi 5% kurkumoidov. Najdôležitejším kurkuminoidy je kurkumín . Nemusí nás ani tak zaujímať, že chemici kurkumín radí medzi polyfenoly a terpenoidy. Stačí keď sa na molekulu pozrieme: vďaka dvojitými väzbám je od pohľadu vodivá a elektrický náboj v nej ľahko osciluje od jedného fenolového kruhu k druhému. Fenolové kruhy sa tak správajú ako platne kondezátoru a celá molekula kurkumínu ako rezonátor na frekvenciu viditeľného svetla. Tým je daná intenzívne žltá farba kurkumy.

kurkumín
alfa-turmeron
zingiberen

Vďaka svojej vodivosti je kurkumín veľmi silný antioxidant . Atómy kyslíka vyčnievajúce z vodivého skeletu totiž ľahko redukujú oxidované zlúčeniny a inaktivujú voľné radikály. Pri meraní antioxidačné sily kurkumínu sa zistilo, že kurkumín v koncentrácii 15μg / ml z 97% inhiboval lipidickej peroxidáciu emulzie kyseliny linolovej ( Ak2008ars ), čo je veľmi silný antioxidačný účinok. Okrem kurkumoidov obsahuje kurkuma prchavé terpenoidy, z ktorých najdôležitejšie je , β-turmeron a .

účinnosť kurkumy

koreň kurkumy

Možno s úplnou istotou povedať, že kurkuma do nášho jedálnička patrí a jej používanie je zdravé. Keď totiž varíme polievku, dávame do nej polievkovú zeleninu nielen preto, aby sme získali látky v zelenine obsiahnuté, ale tiež preto, aby sme antioxidanty (hlavne vitamínom C) v zelenine obsiahnutými chránili ostatné prísady pred oxidačným znehodnotením. Kým vitamín C účinkuje hlavne vo vodnej fáze, kurkumín z kurkumy chráni hlavne tuky. Nejde teda o chuť a dokonca ani o farbu kurkumy, ale práve o jej antioxidačný účinok. Oveľa väčšími nejasnosťami bol však obklopený systémový účinok kurkumínu.

Kurkumín - jednoduchá látka so zložitou farmakodynamikou

Kurkuma je vynikajúcim príkladom rastliny, u ktorej si bežný človek ušetrí veľa námahy a pochybností, keď uveria tradičným systémom medicíny (TČM a Ajurvéda) a nebude pátrať po vedeckom dôkazu jej účinnosti. Podľa praktické skúsenosti TČM a Ajurvédy je totiž kurkuma jednoznačne liečivá, zatiaľ čo pochopiť a potvrdiť to isté vedecky je mimoriadne ťažké aj pre odborníkov. Úprimne povedané, z tohto faktu nemám ako vedec radosť. Nepáči sa mi, že výhodu tu majú slepo veriaci, pociťujem akúsi vnútornú nespokojnosť nad tým, že my vedci sme u kurkumy len od toho, aby sme nakoniec po dlhom skúmaní povedali "Áno, TČM a Ajurvéda mali pravdu." Keď už to ale musíme uznať, tak zase možno prípad kurkumy využiť ako príklad toho, ako ťažké je vedecky potvrdiť a vysvetliť aj inak očividné biologické javy. Fytokomplex kurkumy je totiž vlastne celkom jednoduchý. Kurkuma má jednu hlavnú liečivo - kurkumín. Ďalšie obsahové látky kurkumy (turmeron, zingiberen) nie sú neúčinné ( Chen2017ata ...), ale v porovnaní s kurkumín sú druhoradé. Pozrime sa teda, ako kurkumín dlho miatol vedca, zatiaľ čo čínskoindičtí šarlatáni mali pokojné spanie a navyše ešte aj pravdu.

Tradičné systémy medicíny - TČM a Ajurvéda - pripisujú kurkume účinok proti zápalu a bolesti , zvlášť proti bolesti kĺbov a reumatickej artritíde , ďalej potom pri menštruačných problémoch, zažívacích problémoch a zvonka pri kožných chorobách . Jedným z dobrých vedeckých článkov popisujúcich tieto vlastnosti nielen u kurkumy, ale aj u zázvoru je Lakhan2015zep . Tieto vlastnosti veda pripísala kurkumínu. Je preukázané, že kurkumín má v ľudskom tele rozsiahle protizápalové a protirakovinové pôsobenie ( Sharma2007ppc ). Z dnešných publikácií možno uviesť Tejada2016whe , podľa ktoré kurkumín zlepšuje hojenie zranení , klinickú štúdiu Panahi2017aec , podľa ktoré kurkumín zlepšuje metabolické zdravie diabetikov a prehľad Basnet2011cam venovaný preventívnemu pôsobeniu kurkumínu proti rakovine. Ale aj omnoho staršie publikácie z polovice 20. storočia zázračný účinok kurkumínu potvrdzovali.

koreň kurkumy

Zdanlivo teda všetko sedelo. To ale len do tej doby, než sa prišlo na to, že proti očakávania sa kurkumín z tráviacej sústavy do krvného obehu nevstrebáva, presnejšie vstrebáva sa veľmi málo. Vedci už v 80. rokoch 20. storočia pochopili, že kurkumín prechádza do krvi príliš málo na to, aby to vysvetlilo liečivosť kurkumy. Stohy publikácií o kurkume sa razom javili ako prehnane optimistické. Vyvstala otázka, ako to, že kurkuma vôbec pôsobí? Na ňu sa vedcom v 80. a 90. rokoch 20. storočia ponúkalo niekoľko možných vysvetlení:

  1. Štúdia, tvrdiacej že kurkumín nepreniká do krvi, sa mýlia.
  2. Kurkumín v krvi účinkuje v oveľa menších koncentráciách, než sa myslelo.
  3. Na účinnosť kurkumy stačí pôsobenia kurkumínu vnútri tráviacej trubice.
  4. Za účinok kurkumy je zodpovedný nie kurkumín, ale ľahšie vstrebateľný turmeron, zingiberen atp.
  5. TČM, Ajurvéda a klinické štúdie sa o účinnosti kurkumy mýli.

Každá možnosť mala svojich zástancov. Tak napríklad možnosť 3 podporovali publikácia dokumentujúce liečivosť kurkumínu v tráviacej trubici (pozri štúdiu Thamlikitkul1989rdb a ďalšie). WHO vo svojom názore na kurkumín ustrnula na možnosti 5 - že kurkumín je systémovo neúčinný a lieči len v zažívacom trakte.

Ovšem už len to, že sa kurkumín nevstrebáva, je samo o sebe chemicky divné. Podlhovastá molekula kurkumínu je síce trochu polárna, ale stále dosť malá na to, aby sa ako had môže proplížila lipidickej membránou do črevných buniek a odtiaľ až do krvi. Prečo sa teda nevstrebáva? Po dlhom skúmaní sa prišlo na to, že kurkumín sa vlastne vstrebáva, ale čelí dvojitému druhu aktívnej obrany pred jedmi. Prvá obranou je špecifický prenášač BCRP (Breast Cancer Resistance Protein), ktorý pumpuje kurkumín späť do čreva. BCRP nás chráni pred rôznymi jedmi a ľudia, ktorí ho nemajú v poriadku často (ako názov napovedá) chytia rakovinu prsníka . Objav BCRP bol jedným z triumfov bioinformatiky prelomu 21. storočia. Druhou obranou proti kurkumínu je činnosť pečeňových buniek, ktoré kurkumín vyhodnotí ako podozrivý, ociachujú ho zvyškom kyseliny glukurónovej (čo je modifikovaná glukóza) a vo forme glukuronátu pumpujú žlčou späť do čreva. Pripevnený polárny zvyšok zamedzí opätovnému prieniku kurkumínu do krvi a navyše informuje črevné bunky, že ociachovaný molekula má zostať Neabsorbovaná. Naše pečeňové bunky neváhajú obetovať za každú molekulu kurkumínu jednu celú molekulu glukózy, len aby bola istota, že tá hrôza zostane vonku. Nie sú proste dosť sčítaný na to, aby odlíšili liečivý kurkumín od chemicky podobných jedov.

korenie

Znamená to teda, že TČM a Ajurvéda sa mýli? Že kurkumín vždy zostáva mimo krvný obeh a je preto neúčinný? Nie. Po ešte dlhšom skúmaní sa totiž prišlo na to, že existujú dve situácie, kedy sa kurkumín predsa len vstrebáva. Tá prvá je, keď je naša tráviaci sliznice a (presnejšie jej slizová vrstva) poškodená. Keď sa totiž ochranný sliz nášho čreva naruší (napr. Kvôli črevnej infekcii), kurkumín preniká do obehu v tak veľkom množstve, že BCRP ani pečeň ho nestačí pumpovať von a tak nás môže liečiť. Druhým prípadom, kedy kurkumín dosahuje liečivé koncentrácia je vtedy, keď si do jedla okrem kurkumy pridáme aj korenie. Korenie totiž obsahuje piperín, ktorý nielenže má korenistú chuť, ale predovšetkým inhibuje spätný transport kurkumínu do čreva vo forme glukuronátu.

Keď teda jeme kurkumu každý deň, ako to bežne robia Indovia, kurkumín sa nám z času na čas predsa len do krvného obehu dostane. Takže TČM a Ajurvéda nakoniec vyhráva. A teraz už mi zostáva len priznať, že som tento príbeh trošku zjednodušil a keď chcete vedieť, ako je to presne, prečítajte si sami publikáciu "Physiological barriers to the oral delivery of curcumin" ( Berginc2012pbo ). A keď chcete len šťastne využiť liečivé účinky kurkumín (ktorých zoznam nájdete napríklad v recentným prehľade Kunnumakkara2017cgn ) vo svojej diéte, užívajte kurkumu či karí korenie vždy s trochou korenia.

| 30.1.2018