Vážený návštevník, toto je strojovo preložený článok. Vo svojom pôvodnom znení (česky) je plne zrozumiteľný a je podložený nezávislou vedeckou literatúrou. Strojový preklad však má ďaleko k dokonalosti a jeho čítanie vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a fantázie.

Drobečková navigace

Nie všetky nejedovaté liečivky sú adaptogény

Ako čitatelia tohto webu iste viete, že paracelsovské lieky sú jedy, ktoré v malej dávke lieči . Ich protikladom sú adaptogény, ktoré nesmú byť jedovaté ani mať jednostranné účinky . Keďže sa však nedá zostaviť uzavretý zoznam adaptogénov, ľudia majú tendenciu si adaptogény pliesť so všetkými netoxickými liečivkami.

Adaptogén nie je to isté, čo nejedovatá liečivka

Tým, ktorí sa v dobrej vôli pokúšajú pochopiť, čo to vlastne tie adaptogény sú, možno ľahko vysvetliť, že na jedovaté rastliny (náprstník, imelo, ľuľkovec zlomocný ...) je ťažko hľadieť ako na adaptogény. Na jedovaté rastliny hľadíme ako na paracelsovské lieky, ktorých kvalita sa meria terapeutickým indexom (pomer liečivej dávky ED 50 k smrtiacej dávke LD 50 ).

Možno tiež ľahko vysvetliť, že na nejedovaté liečivky je ťažko hľadieť ako na paracelsovské lieky, pretože smrtiacu dávku LD 50 vôbec nemajú. Avšak kategórie adaptogénov nie je totožná s kategóriou nejedovatých liečivých rastlín . Nejedovatost totiž nie je postačujúcou podmienkou k tomu, aby sme liečivo klasifikovali ako adaptogén. Ďalšou podmienkou je aby adaptogén nemal jednostranný účinok a aby, pokiaľ možno, zvyšoval adaptačný rozmedzí viac ako jedného fyziologického parametra (čím viac, tým lepšie adaptogén). Uviedol by som dva príklady nejedovatých liečiviek, ktoré kvôli jednostranným účinkom nemožno klasifikovať ako adaptogény:

  • Sladkého drievka čínska (rovnako ako sladké drievko) spĺňa takmer všetky predpoklady byť adaptogénom: je nejedovatá, široko využívaná a navyše povzbudzuje stresové hormóny, ktoré nám umožňujú prestáť nepriaznivé podmienky. (Odborne povedané, sladkého drievka zosilňuje tzv. Generalizovaný adaptačný syndróm .) Sladké drievko však nie je adaptogén, pretože na rozdiel od ženšenu stresové hormóny iba zvyšuje. Týmto jednostranným účinkom sladkého drievka pri dlhodobom užívaní trápi telo rovnako, ako chronický stres. (Nároţiach tomu ženšen zvýšený stres skôr znižuje .) Aj chemicky sa účinné látky sladkého drievka podobajú ženšen, predsa len však sladkého drievka nespĺňa definíciu adaptogénu.
  • Konope siate je ďalší nejedovatí liečivkou, ktorá nie je adaptogénom. Kanabinoidy konope pôsobí ako na mozgové receptory CB 1 , tak na telesné receptory CB 2 a majú tam veľa pozitívnych účinkov. Najdôležitejšie je asi schopnosť konope tlmiť zápal a bolesť - práve preto konope prináša pocit úľavy pri najrôznejších chorobách a tým sa približuje k definícii adaptogénu. THC z konope má však jednostranné účinky, ktoré ostatne mnohí poznajú z prvej ruky. Konope preto nie je adaptogén.

Ako teda hľadieť na nejedovaté liečivky?

Na nejedovaté liečivky možno hľadieť z oboch hľadísk: možno ich hodnotiť ako adaptogény a tiež ako lieky. Tie rastliny, ktoré definíciu adaptogénu nenapĺňajú, musíme hodnotiť ako lieky. Ale i pravej adaptogény môžeme hodnotiť ako lieky, ak použijeme namiesto klasického terapeutického indexu upravená lieková kritériá plynúce z faktu, že adaptogény vôbec nemajú smrtiacu dávku LD 50 . Súčasné zákony hľadí na všetky lieky ako na paracelsovské lieky, Čo je u adaptogénov pohľad nezmyselný. Avšak aj ostatné relatívne nejedovaté liečivky, ktoré definíciu adaptogénu nenapĺňajú, by si zaslúžili viac zhovievavosti. Liekové zákony sú písané tak, aby verejnosť ochránili pred silnými jedmi, ktoré sú v liekoch často obsiahnuté. Liečivé rastliny (a to nielen adaptogény) sú podstatne menej nebezpečné.

| 1.11.2018